Slovenský stredopoliar Dušan Sninský hlavičkuje pred Kolumbijčanom Jorge Lopezom. Zo stretnutia Kolumbia – Slovensko 0:0 v New Yorku.
FOTO – ČTK/AP
MŠK Žilina.
Vážny zápas hrali spolu po prvý raz v New Yorku proti Kolumbii. Predtým sa v jednom tíme stretli ešte v Žiline ako žiaci.
„Bol to príjemný pocit a verím, že si to ešte niekoľkokrát zopakujeme,“ vraví Vlado a na otázku, či ako starší dirigoval mladšieho brata, s úsmevom dodal, „nie, nebolo treba, všetko prebehlo v pohode. Myslím si, že Braňo si v niektorých situáciách počínal lepšie ako ja.“
Slovensko vraj odohralo s Kolumbiou vyrovnaný zápas. V poli mali prevahu súperi, ale na šance to bolo vyrovnané, poslednú najvážsnejšiu sme mali v poslednej minúte zápasu my, tak sme boli vlastne aj bližšie k víťazstvu.
Nezaskočil hráčov pás piesku na bejzbalovom ihrisku? „Každý sa snažil ten pásik obísť, vyhnúť sa mu, no aspoň bude na čo spomínať. Usporiadatelia sa to snažili do poslednej chvíle nejako vyriešiť, ale Kolumbijci boli proti. A tak sa hralo.“
Atmosféra na stretnutí vraj bola výborná. „Bol som prekvapený, ako sa dali počuť slovenskí fanúšikovia, hoci boli v hľadisku v menšine,“ dodal Vlado, ktorému sa New York páčil, najzaujímavejšie vraj boli chvíle na Manhattane, ale celkove si v ňom pripadal ako mravec. Mnohým sa páčilo aj na Broadwayi, niektorí chlapci si zašli dokonca aj na Empire State Building.
Braňovi sa pobyt medzi vysokánskymi mrakodrapmi tiež páčil. „New York je prekrásne mesto, páčili sa mi mrakodrapy, neobvyklý ruch medzi nimi. Nadobudol som taký pocit, že je to mesto, ktoré naplno žije.“
V hľadisku videl okolo 600 slovenských fanúšikov, mnohí prišli za hráčmi pred zápasom s vlajkami, šálmi, povzbudzovali a vraj to veľmi dobre padlo pri motivovaní sa na zápas. Do kabíny i do hotela prišiel aj Jozef Tománek, niekdajší hráč Slovana Bratislava a Žiliny, ktorý neskôr pôsobil v Žiline aj ako tréner.
Ako to bolo po prvý raz hrať – ja na brata, brat na mňa?
„Mali sme síce premiéru v ťažkom zápase, ale myslím si, že sme to zvládli dobre. Neboli problémy. V defenzíve sme v podstate neurobili chybu,“ hovorí mladší z Labantovcov a na to, ako sa v zápase povzbudzovali, hovorí: „Vlado ako správny kapitán sa snažil povzbudzovať, burcovať mužstvo, my sme sa mu snažili pomôcť tým, že sme jeho želania splnili. Vyšlo to.“
Na otázku, ktorý z bratov bol v zápase lepší, odvetil, že na to by najlepšie odpovedal tréner.
Keď sme mu prezradili, že Vlado označil za lepšieho jeho, iba sa usmial. Asi vraj starší brat chce mladšieho povzbudiť. A tak sa to vlastne aj patrí.
Tréner Ladislav Jurkemik to uzavrel konštatovaním: „Braňo bol oporou mužstva, na Vladovi bolo vidno, že dlhší čas nehráva ťažké zápasy. Ale dobre viedol mužstvo ako kapitán.“
Summa sumarum – premiéroví súrodenci v reprezentácii nesklamali.
