„Do riti, my zomierame!“ Obchodník pracujúci v jednej z dvojičiek Svetového obchodného centra (WTC) zúfalo odpovedal spravodajcovi Reuters a zavesil telefón. O chvíľu sa budova zrútila. Nad New Yorkom odvtedy visí obrovský závoj prachu a dymu. Namiesto mrakodrapov – dvojičiek sa cerí obrovská priepasť, ktorá symbolizuje tragickú zmenu mesta, Spojených štátov aj celého sveta. Tragický deň mal viac hlavných javísk – newyorské, washingtonské a viaceré miesta vo vzduchu, kde sa únoscovia zmocnili lietadiel. To, čo sa dialo v lietadlách, zatiaľ zostáva najväčšou záhadou. V New Yorku, vo Washingtone a v Pensylvánii sa zatiaľ začína skladať bolestná mozaika ľudských príbehov.

New York – WTC

Od utorkového rána strávil Jarid Maldonado 16 hodín horúčkovitým hľadaním svojej matky, ktorá pracovala v jednej z dvojičiek Svetového obchodného centra. V prachu, zmätku. Medzi zmätenými a šokovanými ľuďmi na uliciach aj v nemocniciach. Nakoniec išiel na policajnú stanicu.

Tuctový deň sa zmenil na tragédiu, keď uvidel, ako prvé z lietadiel vletelo do mrakodrapu. Jarid v tej chvíli šoféroval auto neďaleko WTC. Jeho matka Myrna Agostová pracovala na 71. poschodí. Syn sa pozeral na to, ako lietadlo vletelo asi do 80. poschodia.

„Videl som explóziu a zmocnila sa ma panika. Jediné, čo ma zaujímalo, bolo, ako ju zachrániť. Nevedel som sa však sústrediť. Modlím sa, dúfam, že nás neopustila,“ zaháňal najhoršie myšlienky.

Matka, ktorá mala už o rok odísť z budovy do dôchodku, sa mu stále neozvala.

Potom, ako videl explózie, Maldonado nasmeroval auto k dvojičkám. Pohyboval sa v chaose prvých minút a snažil sa zazrieť matku. „Bol som veľmi blízko,“ opisuje chvíle, keď sa zrútila prvá z budov. „Prekročilo to akékoľvek hranice predstavivosti, nedalo sa tam vydržať ani 30 sekúnd.“

Starosta New Yorku Rudolph Giuliani obyvateľov v postihnutej oblasti Manhattanu vyzýval, aby zostali pokojní. „Odíďte pomaly a pokojne. Smerom na sever.“ Mestom sa niesol piskľavý zvuk húkačiek – policajných, požiarnych aj sanitiek. Zranených rozvážali do najbližších nemocníc, veľkú časť z nich lode previezli cez rieku Hudson do New Jersey.

Maldonado svoj príbeh vyrozprával počas čakania na rozhovor s policajtmi, ktorí zbierali informácie o nezvestných. „Oni chcú od nás odpovede. My ich však nemáme,“ hovorí o frustrácii tých, čo hľadajú najbližších, seržantka Elizabeth Gesualdová. Príbuzní vypĺňajú formuláre. Čo mali ich blízki oblečené, zvláštne znamenia na tele a na ktorom poschodí budovy pracovali.

Podarilo sa mu stretnúť dvoch z jej kolegov. Naposledy ju videli na pohyblivých schodoch na ceste do kancelárie. Čo to však znamená?

Zatiaľ čo sedel zdrvený Maldonado u policajtov, ostatní členovia rodiny obtelefonovali 70 nemocníc v okolí. Márne. Mobil nebrala – prakticky celý New York bol vyradený. Práve na budovách WTC boli antény, ktoré zabezpečovali prevádzku mobilných sietí.

„Každý hovorí o tom, kto to mohol urobiť. Prečo sa však nehovorí o tom, ako informovať tých, ktorým chýbajú ich najbližší? Ja sa o Usamá bin Ladína nezaujímam. Tým sa môžeme zaoberať neskôr,“ vylial si srdce Maldonado.

Objavujú sa prvé príbehy tých, ktorí sa druhýkrát narodili. Jedna Juhoslovanka zamestnaná v banke sídliacej v jednom z dvoch mrakodrapov unikla smrti vďaka tomu, že zbehla 80 poschodí dolu schodmi.

„Hneď, ako som počula výbuch v susednom mrakodrape, začala som bežať dolu po schodoch. Keď som dobehla na 30. poschodie, počula som výbuch, ktorý zasiahol náš mrakodrap, ale podarilo sa mi uniknúť,“ povedala Liljana Živkovičová pre juhoslovanskú televíznu stanicu BK.

„Prežila som bombardovanie Juhoslávie v roku 1999. Tu som myslela len na to, ako sa zachrániť,“ hovorila Živkovičová. V budove vraj zostalo mnoho jej kolegov.

Zoznam mŕtvych zatiaľ neexistuje. Keď príde na odhad obetí, starosta Giuliani je smutný realista:

„Bude to viac, ako dokážeme emočne zvládnuť.“ Neskôr odhad o obetiach „spresnil“. Na tisíce.

Manhattan

O byte s výhľadom na srdce finančného sveta – Manhattan – sníval korešpondent argentínskeho denníka Clarín celý život. V utorok ráno sa mu pred očami zobúdzalo celé mesto, v popredí videl obe budovy Svetového obchodného centra. Dal si kávu, odhrnul záclonu a sadol si na balkón. Pozrel sa na hodiny, bolo asi 8.40. „Zrazu som začul tupý náraz. Zdvihol som zrak a uvidel obrovský ohnivý jazyk, ktorý vystrelil zo severného vežiaka WTC,“ povedal. O malú chvíľu zavolal do domovskej redakcie. „Vybuchli dvojičky!“ Televízie priniesli prvé zábery a predbežné policajné správy hovorili o leteckom nešťastí. Málokto im uveril.

„Sadol som na bicykel a išiel do mesta. V polovici cesty som začul ďalšiu explóziu,“ poznamenal.

Tisíce papierov sa rozleteli po okolí. Boli medzi nimi správy spoločností sídliacich v budove WTC, listy a fotografie.

Zo šedej masy utekali ľudia. Bez topánok, s košeľami obviazanými okolo úst. „Nikdy som nezažil horšiu tragédiu. V tvárach mali výraz samotného pekla,“ komentoval svoje pocity.

Po šiestej a siedmej avenue ľudia utekali bez zmyslu. Hore a dole. O 9.30 prestali fungovať mobily a všetci utekali k najbližším telefónnym automatom. „Si v poriadku?“ opýtal som sa zakrvaveného mladíka. „Prichádzam z pekla a nemôžem nájsť žiadny telefón,“ odpovedal. Predstavil sa ako Jurij Pleskun, pôvodom z Ukrajiny. V tom sa zrútila prvá z budov WTC. Jurij utekal k telefónu, aby zavolal domov. Po chvíli sa ukrajinský prisťahovalec rozplakal. Počul hlas svojej matky. „Povedala mi, že keby som zavolal o päť minút neskôr, spácha samovraždu,“ vykríkol. Za Ukrajincom vybehla ďalšia skupina zaprášených a skrvavených zamestnancov finančnej štvrte. Brokeri a bossovia najväčších spoločností sveta vybiehali spolu s upratovačkami a pouličnými predavačmi hot-dogov.

„Videli sme ľudí skákať z okien. Boli to len také figúrky, ktoré padali. Potom tá budova spadla,“ hovorí Češka Ivana Rokytová, ktorá všetko sledovala z budovy na Manhattane. Dielo skazy sledovala s pocitom úplnej bezmocnosti. „Cítila som sa strašne. Oni boli zúfalí, uvedomovali si, že keď skočia, budú mrtvi. Museli to vedieť, lebo to je obrovská výška. Ale nemali iné východisko, pretože by sa tam uškvarili zaživa.

Washington – Pentagon

David Adamson bol práve na ceste na svoje pracovisko vo washingtonskom Pentagóne. Nad jeho autom preletelo o 9.40 h dopravné lietadlo a rútilo sa smerom na Pentagon. „Moja prvá myšlienka bola, že prepravca má technické problémy,“ spomína Adamson. Jeho tok myšlienok zastavila narastajúca ohnivá guľa, ktorú vzápätí vystriedal čierny dym. Budova ministerstva obrany explodovala. Adamson zašiel na kraj diaľnice. Po pár minutách však pokračoval v ceste do práce. Keď dorazil do Pentagonu, míňali ho už davy zamestnancov opúštajúcich budovu. Dovnútra sa drali prvé autá záchranky.

Výpovede obyvateľov Washingtonu sa podobajú. Mnohým prišlo na um, že sa práve začala svetová vojna. Nečudo – napadnúť Pentagon, mozgovú centrálu amerických ozbrojených síl, znamená prakticky vypovedanie vojny. „Bola to až surrealistická skúsenosť. To vám nemôže ani prísť na um, že v Pentagone uvidíte plamene,“ povedal pre Washington Post podplukovník letectva Marc Abshire. Washington reagoval rýchlo – všetky úrady federálna vláda okamžite zatvorila a ľudia smerovali domov. Na cestách vznikli dočasne zápchy. Ľudia si objednávali taxíky, lebo si mysleli, že ďalší útok príde na metro. Rodičia okamžite začali vyberať deti zo škôl. „Neviem, kam sa mám pohnúť. Neviem, kde mám ísť, kde som v bezpečí,“ sťažovala sa Camille Pepirová, ktorá prišla do mesta na kurz.

Keď sa ľudia už dostali domov, cesty ostali úplne prázdne. Nemocnice sa medzitým pripravili na najhoršie – poobede však v nich bolo iba 70 nových pacientov. Slávny päťuholníkový obrys budovy Pentagónu narúša obrovská diera. Najmenej štyri poschodia spadli.

Pennsylvánia – Shanksville

Jeden útok teroristov sa zrejme nepodaril – lietadlo Boeing 757 spadlo pri dedinke Shanksville v Pennsylvánii. Cieľom bol pravdepodobne neďaleký Pittsburgh. Zostal ušetrený.

Ľudia z okolia Shanksville sledovali v televízii smrtiace lietadlá v New Yorku. Nevedeli, že jedno im práve prelieta nad hlavami.

O desiatej ráno unesené lietadlo zo San Francisca smerovalo za skazou. Štyridsaťročný automechanik Terry Butler práve začínal namáhavý deň v práci, v hlave mu vírili raňajšie obrázky z televízie: lietadlá napadli New York, Washington, vzdušný priestor bol uzavretý.

V tom zbadal prilietať Boeing. Veď všetky lety sú zrušené, pomyslel si. „Akoby spadol z oblakov,“ povedal pre denník The Post-Gazette. Lietadlo letelo podozrivo nízko – o pár sekúnd sa s hlukom zarazilo do farmárskej pôdy. Všetko zmizlo v dyme.

Butler okamžite zatelefonoval priateľom, čo sa práve stalo. „Nechceli mi veriť, veď viete, stále vtipkujem.“ Zavolal na políciu a tí mu už verili. Na miesto okamžite dorazilo asi 20 agentov FBI a viac ako sto policajtov.

Na palube Boeingu bolo 45 pasažierov a posádka. Po lietadle zostala diera v zemi a kilometre dookola prach a úlomky vraku. „Najprv som chcela ísť pomôcť pasažierom, ale keď som sa tam dostala, nebolo tam nič. Len uhlíky,“ hovorí obyvateľka Shanksvillu Nina Lensbouerová.

„Zrazu je terorizmus v mojej záhrade,“ povedal 80-ročný Charles Rhoades, bývalý baník zo Shanksvillu. „Na vidieku bývam práve preto, aby som takýmto veciam unikol.“ „Je to príliš blízko,“ hovorí čašníčka Mariellen Fulhamová. „Nikdy v živote by som si nemyslela, že niečo také zažijem.“ Don Miller tiež sledoval CNN. Keď sa zatriasla zem, prehovoril k ostatným: „Chlapci, teraz si prišli po nás.“

Čo sa dialo vo vzduchu?

Jedinou detailnejšou informáciou o únosoch štyroch lietadiel je krátky telefonát Barbary K. Olsonovej, prominentnej televíznej komentátorky. Manželka sudcu najvyššieho súdu mala cestovať v pondelok. Odlet však odložila, pretože chcela osláviť narodeniny v manželovej spoločnosti.

Sedela v lietadle spoločnosti American Airlines, ktoré narazilo do budovy Pentagonu, predtým sa jej podarilo spojiť s manželom. Jej posledné slová boli, „Čo mám pilotovi povedať, aby urobil?“ Každý z dvoch telefonátov trval asi minútu.

V prvom opísala, ako únoscovia pasažierov a pilota prinútili prejsť do zadnej časti lietadla. Nezmienila sa o ich počte ani národnosti. Uviedla však, že mali pri sebe nože. Prvý telefonát bol prerušený. Olson okamžite zavolal na políciu, kde mu povedali, že o únose nič nevedia. O chvíľu zavolala z lietadla opäť, ale spojenie sa prerušilo.

Osem minút pred haváriou Boeingu 757 v Pensylvánii sa jeden pasažier kratučko dovolal na políciu v mestečku Westmoreland. „Uniesli nás, uniesli nás!“ kričal vystrašený pasažier zo záchodu v unesenom lietadle. Potom už bol jeho telefonát prerušený.

Mark Bingham, ktorý sedel v tom istom lietadle, matke stihol zatelefonovať len krátko. „Povedal mi, že ma ľúbi a ja som mu povedala, že aj my ho všetci ľúbime.“ Hrdá matka povedala, že jedinou útechou môže byť, že práve toto lietadlo sa nezrútilo na obývané mesto. Dúfala, že aj jej synovi sa podarilo zabrániť teroristom, aby zamierili lietadlo na svoj cieľ.

Teroristi zrejme pilotov štyroch lietadiel zavraždili. Stroje v momente nárazu už neviedli. Taká je hypotéza západných spravodajských služieb. Podľa expertov museli únoscovia zabiť pilotov ešte pred nárazom lietadiel.

Spravodajské služby totiž považujú za nemožné, aby niečo také vykonali piloti, a to ani pod hrozbou smrti. Domnievajú sa, že teroristi museli prejsť dostatočným výcvikom. Na základe ich manévrov vo vzduchu možno predpokladať, že mohli byť pilotmi.

Najvyššie budovy svetaNázov Mesto Výška Poschodia Rok výstavby

Petronas Tower I Kuala Lumpur 452 m 88 1997

Petronas Tower II Kuala Lumpur 452 m 88 1997

Sears Tower Chicago 442 m 110 1974

Jin Mao Building Šanghaj 420,6 m 88 1998

World Trade Center One New York 417 m 110 1972

World Trade Center Two New York 415,1 m 110 1973

Dvojičky v Kuala Lumpure sú podľa porovnania profesora Ivana Baláža najvyššou budovou sveta len podľa jedného zo štyroch kritérií – majú najvyššiu stavebnú konštrukciu. Opticky sú menšie, ako Sears Tower v Chicagu, výšku im dodávajú „vežičky“, ktoré majú namiesto strechy. V ostatných kategóriách vedie Sears Tower – má najvyššie položenú strechu, posledné obývané podlažie i najvyššie dosahujúci koniec antény (527,3 m). V tom dlho viedla World Trade Center One (526,7 m) – kvôli rekordu však v Chicagu tento rok anténu predĺžili. (fw)