BRATISLAVA - Bolo to presne pred rokom. V Galérii Jána Koniarka v Trnave sa pripravovala výstava manželov Klimovcov pod názvom Alojz Klimo - obrazy, Tamara Klimová - objekty. „Ach, keby Lolo žil, určite by mal radosť," povedala vtedy Tamara Klimová, ktorá riadila výber. „Hovoril, že sa ideálne dopĺňame. V minulosti sme výstavy pripravovali spolu, teraz musím aj za neho. Ktovie, či sa už čoskoro nestretneme."
Slová Tamary Klimovej sa naplnili. Rozlúčila sa 28. januára v podvečerných hodinách a do večnosti si odniesla aj svoj recept na to, ako zo zdanlivo neosobnej geometrickej abstrakcie urobiť hru s množstvom pôvabných variácií, čistoty formy, ale aj jej narušenia. Do poslednej chvíle myslela len na výtvarnú tvorbu. Len deň pred smrťou rozposielala výtvarné PF-ky.
Tamara Klimová (1922 - 2004) absolvovala štúdium na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Prahe u profesorov Jana Baucha a Emila Fillu. Tu sa aj stretla s Alojzom Klimom (1922 - 2000). Spolu s manželom patrila k zakladateľským osobnostiam slovenského geometrického umenia. Bola iniciátorkou a členkou bratislavskej ,,ženskej" Skupiny 4 a Klubu konkrétistov. Ten vznikol v máji 1967 a pôsobil ako kompaktný celok do roku 1971, keď sa individuálne dráhy tvorby jednotlivých jeho umelcov začali uberať rôznymi smermi.
Racionálna výstavba obrazu a jeho skrytá poézia posúvali Tamaru Klimovú do medzinárodného kontextu. Zúčastnila na viacerých dôležitých výstavných prehliadkach. Spomeňme aspoň Prahu, Stuttgart, Florenciu, Rím, Turín, Londýn, z posledných Medzinárodné trienále v Osake 1994, kde vystavovala spolu s Alojzom Klimom a potvrdila svoje významné postavenie v dejinách slovenského umenia dvadsiateho storočia.
Posledná rozlúčka s Tamarou Klimovou bude zajtra o 15.00 h v bratislavskom krematóriu.
ĽUDO PETRÁNSKY
