Na noc v novembri 1994, keď nová koalícia cez parlament úplne prebrala moc v štáte, si Mečiar spomínal v roku 2000 takto: "Urobila tak aj Dzurindova vláda, ibaže nie za jednu noc, ale za 14 dní. Nevykonal sa ani jeden krok, ktorý by bol v rozpore s demokraciou alebo Ústavou, či s tým, čo je obvyklé v iných štátoch."
Protichodné sú Mečiarove vyjadrenia o únose prezidentovho syna. Spočiatku tvrdil, že nie je jasné, či sa čin vôbec stal, neskôr, že išlo o samoúnos. 31. 12. 2001 v rozhovore pre denník SME povedal: "Nemyslím si, že účasť ľudí zo SIS sa preukázala. Ani súdne spisy ... to nepotvrdzujú. Myslím si, že únos bol namierený proti mne."
Na vraždu Róberta Remiáša má tiež niekoľko odpovedí. Niekedy hovorí, že nešlo o vraždu, ale o nešťastnú náhodu a je presvedčený, že zlyhala a náhodne vybuchla plynová nádrž, ktorú mal Remiáš namontovanú v aute. "Vražda Remiáša - v tomto štáte je každý rok zavraždených niekoľko ľudí a nehovorí o tom nikto," povedal pre SME v roku 2001.
Jednou z mála káuz, kde Mečiar priznal chybu, je Triptych Klaňania troch kráľov. Podľa neho nikdy nebol záujem ísť proti cirkvi ani proti biskupovi Balážovi, ktorého má osobne v úcte. Za kauzu sa vraj Balážovi vraj ospravedlnil už v roku 1997.
Mečiar nikdy nepovedal, že vylúčenie poslanca Františka Gauliedera z parlamentu bolo chybou a odmietol rešpektovať výrok Ústavného súdu v tejto veci. Ani v prípade Emila Spišáka Mečiar nikdy nepožiadal parlament, aby chybu napravil.
Udelenie amnestií v prípade Michala Kováča mladšieho a zmareného referenda Mečiar dodnes považuje za správne a najlepšie riešenie.
Mečiar tvrdí, že je lož, že sme vypadli z prvej skupiny štátov na vstup do NATO a Európskej únie, počas jeho vlády. "Sedel som na konferencii v Madride, rozprával som sa s Helmutom Kohlom aj Madeleine Albraightovou, rokoval som aj s francúzskym prezidentom. Každý mi povedal, teraz prichádzajú traja (Česko, Maďarsko, Poľsko - pozn. red.), v druhom rade ste vy. V prvom rade s nami nebolo uvažované," povedal nedávno v TA 3.
Odmietol aj to, že Slovensko malo zavreté dvere do Európskej únie. "Nikdy sme nevypadli," povedal Mečiar. (rk)
Kauzy z rokov 1994 až 1998
Noc z 3. na 4. novembra 1994
Mala prívlastok "noc dlhých nožov". Vláda HZDS, SNS a ZRS ešte nefungovala, ale v parlamente už strany spolu odhlasovali množstvo personálnych zmien bez toho, aby rešpektovali aj predstavy novej opozície.
Z výboru pre životné prostredie sa stala "trestná rota" pre najnepohodlnejších poslancov. Žiadny priestor opozícia nedostala vo výbore na kontrolu tajnej služby.
O funkciu v tú noc prišli riaditeľ Slovenského rozhlasu, členovia Rozhlasovej rady, generálny prokurátor, podpredseda NKÚ. Do orgánov FNM, ktorý rozhodoval o privatizácii, vznikajúca koalícia dosadila len sebe blízkych ľudí.
Parlament zriadil povestnú vyšetrovaciu komisiu na objasnenie príčin "krízy ústavného zriadenia" z roku 1994 - mala vyšetriť okolnosti, ktoré viedli k pádu premiéra Mečiara. Šéfom parlamentu bol v tom čase Ivan Gašparovič.
Mečiar povedal: "Je po voľbách, zvyknite si. Je iná situácia, je iný čas a iné pomery."
Únos
Na prelome augusta a septembra 1995 bol zavlečený do Rakúska prezidentov syn Michal Kováč ml. V tom čase sa naňho vzťahoval medzinárodný zatykač v súvislosti s kauzou Technopol, ktorú vyšetrovali v Nemecku. Únoscovia rátali s tým, že Rakúsko ho vydá do Nemecka, čo prispeje škandalizácii jeho otca a vytvorí sa ešte väčší tlak na jeho zosadenie z funkcie. Nestalo sa a mladý Kováč bol vrátený na Slovensko. V priebehu vyšetrovania sa stále viac ukazovalo, že na zavlečení mala podiel SIS vedená Ivanom Lexom. Vo veci existuje i rozhodnutie rakúskeho súdu.
Zavraždenie Róberta Remiáša
V roku 1996 vybuchlo auto, v ktorom zhorel Róbert Remiáš, spojka agenta SIS Oskara Fegyveresa, ktorý sa priznal k účasti na únose Kováča ml. Polícia neskôr tvrdila, že Remiáš bol spojený s podsvetím, a že zlyhal palivový systém v jeho aute, ktoré malo aj plynový pohon. Vyšetrovatelia, ktorí zistili niečo iné, boli z prípadu odvolaní.
Triptych Klaňanie troch kráľov
Na biskupskom úrade v Banskej Bystrici sa uskutočnila policajná prehliadka. Hľadal sa obraz - triptych Klaňanie troch kráľov, ktorý chcel biskupský úrad predať. Triptych mal kúpiť švajčiarsky občan Grabner, v skutočnosti išlo o agenta SIS. Štátne orgány tvrdili, že obraz je národnou kultúrnou pamiatkou, čo nebola pravda. Akcia bola namierená proti biskupovi Balážovi, ktorý sa verejne pridal na stranu prezidenta Kováča.
Gaulieder
V roku 1996 poslanci koalície odňali Františkovi Gauliederovi po rozchode s HZDS proti jeho vôli poslanecký mandát. "Rozhodne 149 poslancov, s ničím to nie je v rozpore," vyhlásil Ivan Gašparovič, keď oznámil, že dostal od Gauliedera list, ktorým sa vzdáva svojho mandátu.
Gaulieder márne už vopred namietal, že "list je podvrhom, neposlal som ho, a ani nenapísal". Zopakoval to i pred poslancami. Napokon ho však po búrlivej rozprave vtedajšia väčšina spolu s Gašparovičom mandátu zbavila. Opozícia zo zodpovednosti obviňovala Gašparoviča a pokúsila sa ho odvolať.
Ústavný súd v roku 1997 označil uznesenie parlamentu za porušenie Gauliederových ústavných práv. Parlament to však nenapravil. Keď v septembri v roku 1997 opozícia navrhla zmeniť škandalózne rozhodnutie, Gašparovič odmietol napraviť chybu. Sám sa pri hlasovaní zdržal.
Gašparovič potom musel odvolať aj summit šéfa Európskeho parlamentu so šéfmi parlamentov asociovaných krajín. Vedenie europarlamentu odmietlo prísť do Bratislavy, kde parlament porušuje ľudské práva.
Gaulieder sa obrátil aj na štrasburský súd, kde sa prípad po voľbách 1998 skončil zmierom, keď mu republika zaplatila.
Prípad Emil Spišák
Sčasti je podobný kauze Gaulieder. Po zosnulom poslancovi Bartolomejovi Kuncovi zo SNS mal nastúpiť náhradník s najväčším počtom preferenčných hlasov Spišák. Koalícia však rozhodla, že to bude Ladislav Hruška. Parlament tak porušil právo Spišáka na prístup k voleným funkciám. Gašparovič hlasoval za nastúpenie Hrušku do parlamentu. Aj v tomto prípade Ústavný súd dal za pravdu Spišákovi. Nápravy sa v čase, keď Národnej rade šéfoval Gašparovič, nedočkal. Obrátil sa na medzinárodný súd.
Zmarené referendum
V roku 1997 koalícia podnietila referendum s tromi otázkami o vstupe do NATO. Prezident Kováč ho spojil s hlasovaním o priamej voľbe hlavy štátu, čo žiadali občania. Minister vnútra Gustáv Krajči však nechal vytlačiť referendové lístky iba s tromi otázkami o NATO. Ústredná komisia vyhlásila referendum za zmarené.
O niekoľko týždňov neskôr Slovensko nedostalo v Madride pozvánku na rozhovory o vstupe do NATO. Krajina tiež vypadla z prvej skupiny krajín uchádzajúcich sa o vstup do únie. Premiér Mečiar napriek tomu pri hodnotení roka podľa TASR povedal: "Rok 1997 možno hodnotiť a zaradiť medzi úspešné roky, pričom najväčší úspech sa dosiahol v zahraničnopolitickej oblasti."
Mečiarove amnestie
Okamžite po odchode Michala Kováča z Prezidentského paláca Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident udelil amnestiu na trestné činy, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s referendom z mája 1997 a so zavlečením exprezidentovho syna do cudziny. Súdy amnestiou argumentovali ešte predtým, ako by vôbec posúdili spomínané kauzy.
(sp, r)
Mečiar a ŠtB
Vladimír Mečiar poznámky o svojej možnej spolupráci s ŠtB označil vždy za výmysly. Napriek tomu v roku 1991, keď bol ministrom vnútra, zmizli z Tisovej vily v Trenčíne zväzky ŠtB. Okamžite vzniklo podozrenie, že chcel chrániť seba alebo svojich blízkych, prípadne niekoho vydierať.
Správa brannobezpečnostného výboru z novembra 1991 hovorí, že inšpektor Leonard Čimo na príkaz vtedajšieho ministra vnútra Vladimíra Mečiara 27. januára po polnoci vošiel do Tisovej vily v Trenčíne. V zámku našiel v kancelárii náčelníka ŠtB kľúče od plechovej skrine, otvoril ju a vybral z nej približne osemnásť obalov, v ktorých boli dokumenty o tajných spolupracovníkoch ŠtB. Spisy odovzdal svojmu vodičovi Jánovi Rezníkovi, ktorý ich odniesol do auta. Obaja aj so spismi odišli do Bratislavy. Ráno spisy odovzdali Mečiarovi vo vile ministerstva vnútra na Partizánskej ulici. Rezník to potvrdil.
Rezník neskôr robil šoféra Alexandrovi Dubčekovi aj v deň jeho tragickej havárie.
V správe sú aj tieto citáty: "Na vytrhnutej dvojstrane s registračnými číslami 19 491-19 530 bol pod číslom 19 508 evidovaný pán plk. JUDr. Svěchota. Napokon na vytrhnutej dvojstrane s registračnými číslami 31 031-31 060 bol pod číslom 31 048 zaevidovaný JUDr. Vladimír Mečiar, od 1990 do 26. júna 1990 minister vnútra SR a od 27. júna 1990 do 21. apríla 1991 predseda vlády." (Z knihy Ľuby Lesnej Únos demokracie)
