To je len časť nadávok (slušnejších), ktoré adresujú žiaci základných a stredných škôl svojim učiteľom. Jedni učiteľov prirovnávajú k zvieratám – „somár, vôl, prasa, zmija, hovädo, krava“, iní k ľuďom s nižším IQ – „idiot, kretén, debil“, ďalší používajú najvulgárnejšie výrazy. Slovník, ktorí niektorí žiaci používajú, sa celkom podobá väzenskému výrazivu.

Učiteľ zo Strednej priemyselnej školy odevnej v Kremnici Martin Ondrejka hovorí: „Nepoznám školu, kde by sa nenadávalo na učiteľov. Pokladám to za normálny stav.“

90 percent učiteľov uviedlo, že agresivita vzrastá

Slová „agresivita, neposlušnosť, nedisciplinovanosť“ sa v súvislosti s deťmi skloňujú čoraz častejšie. Agresivitu detí však ťažko odmerať alebo vyčísliť. Na Slovensku neexistuje prieskum, ktorý by ju zmeral. Denník SME sa preto rozhodol osloviť učiteľov zo sto základných a stredných škôl s desiatimi otázkami o agresivite detí.

Takmer deväťdesiat percent učiteľov potvrdilo, že agresivita detí vzrastá a len desať percent je presvedčených o opaku. Asi 30 percent si myslí, že agresivita vzrátla iba trochu a 20 percent, že rapídne. Dve tretiny všetkých učiteľov sa stretlo s nadávkami – častejšie však poza chrbát alebo na adresu kolegu, ako priamo do očí.

Niekedy si žiaci dovolili o trošku viac. Učiteľka zo SOUE Nižná uviedla, že sa jej vyhrážali vypálením domu. Učitelia z iných škôl uviedli, že pri výbuchoch zlosti lietajú po triede pomôcky, stoličky, rozbíjajú sa okná. Asi v piatich percentách si žiaci dovolili viac než slovnú kritiku a zaútočili na učiteľa – stoličkou, úderom, strčením zo schodov.

Je to zlé, ale dá sa to zvládnuť

Podľa výsledkov ankety sa násilie prejavuje najmä na stredných odborných učilištiach a na základných školách. Pedagogička zo základnej školy v Banskej Bystrici do ankety dopísala takúto vlastnú skúsenosť: „Učiteľ žijúci na jednom sídlisku s „výkvetom školy“ musí počítať s tým, že ak bude nekompromisný, prísny (ale spravodlivý), ak nechá žiaka nepracujúceho, neovládajúceho ani základ učiva opakovať ročník, môže čakať i útoky na vlastné (malé) deti, hrajúce sa mimo domu.“

Niečo vyše dvadsať percent učiteľov uvažuje o odchode zo školy pre agresívne správanie žiakov, ani jeden učiteľ však nie je skutočne rozhodnutý odísť.

Učitelia sa zhodli na tom, že agresivita detí sa nedá posudzovať podľa veku, násilné a neposlušné bývajú aj deti v prvej triede. Za hlavného vinníka tohto stavu označovali najmä rodičov a televíziu, niektorí celú spoločnosť.

Láskavé správanie vraj nepomôže

I keď podľa výsledkov ankety agresivita detí vzrastá, záverečný ortieľ nie je úplne jednoznačný – niekto totiž považuje za vzrastajúcu agresivitu i slová „si nespravodlivá!“, inému učiteľovi zase neprekážajú ani vulgárne nadávky.

Pre niektorých učiteľov je však hrubé správanie žiakov sklamaním: „Bola som vychovávaná láskou, úsmevom, pohladením, priateľstvom. Milovala som učiteľky, ktoré ku mne takto pristupovali. Chcela som byť taká istá, ale prax mi ukazuje, že takto sa „nechytám“. Agresívne, hrubé a nevychované deti nereagujú na úsmev, pohladenie, pochvalu. Sú zvyknuté na krik, hrubosť, nadávky a možno i fyzické násilie.“

Kto učiteľom poradí?

Hoci učitelia navrhovali riešenia, ako v boji s agresivitou pomôcť, väčšina by bola za to, aby na ich škole bol školský psychológ pripravený v kritickej situácii zareagovať. „Ale musel by to byť skutočný odborník,“ dodáva Ján Janovčík zo ZŠ Spojová v Banskej Bystrici. „A je otázne, či školstvo takého odborníka dokáže zaplatiť.“ Školského psychológa mali iba dve zo škôl, ktoré sa zapojili do ankety. Ostatné len dodávajú – chceli by sme ho.

SOŇA REBROVÁ