Presne pred 50 rokmi sa v New Yorku začal súdny proces. Zároveň sa končila jedna love story. Ethel a Julius, obaja židovského pôvodu, vyrastali v chudobe a neskôr sa stali komunistami. Vyslovene sa našli - nielen v láske, ale aj v politických názoroch. Keď ich po necelom roku vyšetrovania viezli v policajnom antone na súd, oddeľovalo ich pletivo z hrubého drôtu. Pomedzi jeho oká si spojili prsty a pokúsili sa pobozkať.

Rosenbergovci zapadli do šialenej doby. Svet si začínal zvykať na studenú vojnu. V Amerike zúril McCarthyho hon na komunistov. V Kórei vojna medzi komunistickým severom a proamerickým juhom. A v hlavách šokovaných Američanov ešte stále doznieval fakt, že Sovieti otestovali atómovú bombu.

FBI vedela, že Moskva sa na jadrový pokus pripravuje. Koncom 40. rokov sa jej podarilo prelomiť kódy KGB. Nechcela však nepriateľa upozorniť na to, že číta jeho šifry, a preto mlčala. Američania sa postupne dopátrali až k zdroju, ktorý vypustil informácie o tzv. projekte Manhattan - výrobe americkej atómovej bomby. Presne takej, akú zhodili na konci vojny na Nagasaki.

V sídle atómového výskumu v Los Alamos pracoval vojak David Greenglass, brat Ethel Rosenbergovej. Sestra spoločne s manželom Juliusom ho naviedla, aby vydal tajné informácie druhej strane. Ďalšou kľúčovou postavou bol špión Harry Gold, ktorý robil spojku Sovietom. „Prichádzam od Juliusa.“ To bolo heslo, ktorým sa musel Gold preukázať, keď preberal od Greenglassa informácie. Svedectvá týchto dvoch mužov poslali Ethel a Juliusa na smrť. Manželia sa na súde priznali len k tomu, že boli komunistami.

Práve Greenglassova výpoveď však ukázala, že informácie, ktoré odovzdali Moskve, by jej nikdy neumožnili bombu skutočne zostrojiť. Sovieti mali podrobnejší plán už pred tým - od špióna Klausa Fuchsa.

V New Yorku však vtedy nešlo ani tak o to, kto skutočne Rusom pomohol vyrobiť bombu, ako skôr o ukážkové potrestanie Američanov, ktorí zradili svoju vlasť. Nech to bolo akokoľvek, Ethel a Julius poslúžili ako výstraha pre všetkých špiónov a záškodníkov.

Žalobca končil svoju záverečnú reč slovami: „Títo obžalovaní stoja pred vami vo svetle jasných dôkazov o hroznej nelojálnosti. Dôkazov, ktoré presahujú akékoľvek emocionálne pochybnosti a musia zastaviť akékoľvek úvahy o sympatiách.“ Keď porota vyniesla svoj rozsudok, už nikto v sále o sympatiách k tejto dvojici nerozmýšľal. Sudca Kaufman oboch poslal na elektrické kreslo. Aj napriek tomu, že mnohí, vrátane šéfa FBI Edgara Hoovera, žiadali pre matku dvoch detí Ethel život.

S odstupom času sa ukázalo, že Rosenbergovci boli v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Špióni, ktorých v tom istom období chytili v Británii, obišli s omnoho mäkšími trestami (sám Klaus Fuchs si odsedel 14 rokov). V Spojených štátoch však vrcholil boj proti komunizmu.

„Váš zločin je horší ako vražda. Vy ste dali Rusom do rúk atómovú bombu roky predtým, ako by ju podľa našich vedcov boli schopní vyrobiť. Tá bomba už podľa mňa vyvolala komunistickú agresiu v Kórei, ktorá má na svedomí viac ako 50 000 obetí a ktovie, za vašu vlastizradu možno zaplatia aj ďalšie milióny nevinných ľudí…“ povedal sudca pri vyhlasovaní rozsudku.

Rosenbergovci sa opakovane odvolali. Ich milosť žiadali tisícky ľudí na celom svete. Vrátane Alberta Einsteina. Neúspešne.

Mnohí dodnes pochybujú o oprávnenosti trestu. Nič na tom nezmenili ani archívy CIA, ktoré otvorili v roku 1995. V nich sa našlo viacero dôkazov, ktoré potvrdili, že Rosenbergovci skutočne boli špiónmi. Či však mali zomrieť, to je iná otázka.

MATÚŠ KOSTOLNÝ

Zajtra - Harold Lloyd