Rozdeľovalo ich sedem rokov, ale spájalo to, že chceli a vedeli drieť. A že úžasne túžili po úspechu.
"Pavel Schmidt a Václav Kozák tvorili ideálnu dvojicu. Mali rozdielne nátury, no rozumeli si. Oplatilo sa ich spojiť," tvrdí Albert Krajmer v dvojskife s Františkom Reichom, dvojnásobný medailista majstrovstiev Európy a účastník melbournskej olympiády 1956 (skončili v opravnej jazde), ktorý aj po sedemdesiatke trávi celé dni na Dunaji ako tréner.
Povolali ho skôr ako lekára
Keď Bratislavčan Schmidt na jeseň 1958 narukoval, mal už doktorský titul. Veslársky bol však na odpis. Do tridsiatky mu chýbalo pol druha roka. Dukla Terezín ho povolala skôr ako lekára než nádejného reprezentanta. Čech Kozák, mladík ‚odkojený' na Labe, sa práve durdil, že naňho v skifárskej premiére na európskom šampionáte v Poznani nezvýšila medaila, hoci naisto rátal aspoň so striebornou. "Skús to so mnou vo dvojskife," navrhol mu Slovák. Sprvu ho vraj Kozák vysmial. Schmidt, vyštudovaný psychiater, však vedel, ako naňho.
Na vode velil Václav, na suchu Pavel
Na jar už čerili hladinu v jednom člne. Na vode velil Václav, na suchu Pavel. Podobne poskladaní suveréni z krajiny Sovietov, Moskovčan Aleksander Berkutov a Leningradčan Jurij Ťukalov, ktorí od melbournskej olympiády neprehrali, dostali vážnych súperov. Na ME 1959 vo francúzskom Macone ešte uhájili prvú pozíciu, ale na rímskej olympiáde už nie.
Prečo nevyšiel z lode
V kráteri vyhasnutej sopky vybuchla bomba. Na hladine Lago di Albano, dvadsať kilometrov od Ríma a pár sto metrov pod pápežovým letným sídlom Castelgandolfo, československý dvojskif vyhral nad favorizovaným duom najskôr v rozjazde a potom i vo finále. V ňom dokonca bez jednej stotiny o celé tri sekundy.
Ťukalov, ktorý vyhral už v Helsinkách 1952 (v skife), šesťnásobný majster Európy, tomu nechcel uveriť. V prvej chvíli ani premožitelia.
"Bolo to vyvrcholenie neskutočnej driny. Bezprostredne po finále som bol taký vyčerpaný, že pri hymne som nevládal stáť na nohách," opisoval uhladený Schmidt. Prostoreký Kozák to po rokoch vytáral do českých médií: "Pavel bol od polovice pretekov o niečo ľahší. Keď sme mali vyliezť z lode, on v nej ostával. Nakoniec vyšiel s farbou von: Vencko, ja sa ti priznám. Šťal som riťou."
Hnačku vyvolala pomarančová šťava a z tela ju mimovoľne vyhnala obrovská námaha. Náš dvojskif nasadil od prvých záberov pekelné tempo a vyhral štýlom štart-cieľ.
Potil sa a fučal
"Keby bol v sekste niekto povedal, že zo Schmidta bude vrcholový športovec, nieto olympijský víťaz, bola by ho vysmiala celá trieda," vraví známy plavecký tréner Otakar Urban, ktorý s ním sedem rokov sedel v jednej lavici. "Pavel mal už ako chlapec statnú postavu, ale nemotorné pohyby. Potil sa a fučal. Boli sme športovo silná trieda a pár antitalentov sa stávalo terčom žartov. Raz im ktorýsi z nás zavelil: Bežte do lodenice, dajú vám osemveslicu, čosi z vás vykrešú. A oni naozaj šli do Aušpicu a dali sa na boj."
Na melbournských Hrách 1956 sa Urban ako tréner stretol v jednej výprave s veslárom Ctiborom Reiskupom a o štyri roky neskôr v Ríme 1960, už len ako pozorovateľ, aj s ďalším konškolákom - Schmidtom.
"Mal úžasnú vôľu. Ukázal mi prsty, na ktorých podobe sa podpísali desaťtisícky záberov," vraví Urban. "Vedel bojovať, no nevedel sa nadchnúť," mieni Krajmer.
Cez Mexiko do Švajčiarska
Schmidt bojoval s Kozákom ešte dva roky. Na ME 1961 v Prahe skončili tretí, na premiérových MS o rok v Luzerne štvrtí. Schmidt sa vrátil k medicíne, ale dva roky pred olympiádou 1968 ho Mexičania angažovali za trénera veslárskej reprezentácie. Keď sa mu skončil kontrakt, doma sa začínala normalizácia. Aj s rodinou sa vracal cez Švajčiarsko.
"Mienil tam pobudnúť dva mesiace, no napokon tam strávil celý zvyšok života - dostal totiž ponuku pracovať vo výborne vybavenom štátnom športovom stredisku v Magglingene," vysvetľuje Urban, s ktorým ako jediným zo slovenských športových kruhov udržiaval kontakt. Švajčiarska dvojka bez kormidelníka Fischer - Bachmann získala pod jeho vedením v Mníchove 1972 olympijské striebro.
,,Schmidt sa vo švajčiarskej emigrácii vyšvihol na renomovaného psychiatra," pripomínali médiá, keď sa rozpisovali, ako dopadol Kozák, česko-slovenský veslár storočia, úspešný tréner, napokon však rodinou vydedený alkoholik, prespávajúci ako bezdomovec na nádražiach a dožívajúci v ústave sociálnej starostlivosti - paradoxne v Terezíne, ktorý reprezentoval.
V lodenici sa rozplakal
Ani Kozákov partner nemal bezproblémový život. "Po novembri sa v našej lodenici objavil len raz - a rozplakal sa. Tvrdil, že je veľmi zaneprázdnený," spomína Krajmer. "Bol uzatvorený a zatrpknutý," dovysvetlúva Urban. "Ťažko znášal takzvané odstupné, ktoré mal republike zaplatiť, a ešte ťažšie tragickú vnukovu smrť."
Zo zlatého rímskeho dvojskifu už nežije ani jeden. Václav Kozák zomrel v marci tohto roku, Pavol Schmidt ešte v auguste 2001. Slávu mena šíri už len jeho syn, chýrny výtvarník.
