, alebo majú mesačné pracovné cykly. Ako hlavné dôvody odchodu za prácou uvádzajú nízke mzdy, rozdiely v životnej úrovni a vysokú nezamestnanosť u nás.

„Rozčuľovalo ma to, že doma nebolo možné robiť slušnú prácu za normálne peniaze,“ opisuje dôvody svojho odchodu do zahraničia strojný inžinier Vlado Matuška. „Vedel som slušne po nemecky, overil som si, či o moju špecializáciu bude záujem a skúsil som to.“ Vlado Matuška pracuje v Rakúsku už viac ako desať rokov, na víkendy prichádza domov. „Zvyknúť si na pracovné tempo vonku nebolo ľahké a dnes pracujem často až do noci, ale pracovať na Slovensku a žiť z toho platu by som už asi nevedel. Ak sa rozhodnem pre zmenu, tak to bude pravdepodobne definitívny odchod.“
Jana Ďurišová zase mala pocit, že toho pozná príliš málo. „Chcela som zistiť ako sa žije inde, cestovať, naučiť sa reč,“ hovorí.

Slováci odchádzajú za prácou a skúsenosťami už viac ako desaťročie. Natrvalo však zostáva iba neveľký počet ľudí s vyšším vzdelaním. Zosilnie tento trend teraz, keď sme sa stali členmi Európskej únie? Hrozí Slovensku odliv mozgov? Odborníci nepredpokladajú masívny odliv ľudí s vysokou kvalifikáciou do zahraničia. Tvrdia, že tí, čo chceli odísť, už odišli. "Na základe štúdia rôznych zdrojov nemyslím, že Slovensku hrozí masová emigrácia za prácou," hovorí expert na zahraničnú migráciu Boris Divinský. „Podľa prieskumov to bude okolo 100 tisíc ľudí a aj tento počet bude rozložený na niekoľko rokov. Okrem toho väčšina potenciálnych migrantov plánuje odísť iba na 3 až 12 mesiacov. Dôležité je aj to, či štáty únie vytvárajú podmienky pre zamestnávanie pracovníkov zo zahraničia. Tých niekoľko miest v Nemecku pre IT špecialistov nie je významných.“

Nedá sa presne zistiť, koľko ľudí sa skutočne za prácou vysťahovalo, pretože väčšina ľudí s vyšším vzdelaním si vybavuje prácu v zahraničí individuálne. Podľa sociológov však nejde o významné počty ľudí.

A akú šancu odísť za prácou alebo lepšími pracovnými podmienkami majú ľudia s nižším vzdelaním alebo nezamestnaní? „Nezamestnaní by možno aj chceli ísť pracovať do zahraničia, ale často majú nízku kvalifikáciu a nevedia jazyky. Chuť by bola, ale reálne nemajú legálne príležitosti,“ hovorí Boris Divinský.

Ľudia z nižšou kvalifikáciou najčastejšie nachádzajú pracovné príležitosti v hotelierstve, gastronómii, poľnohospodárstve alebo napríklad v stavebníctve. A vydržia iba tí, ktorí skutočne chcú robiť. „Nedávno odišiel pracovať na loď do Holandska jeden kolega. A po dvoch mesiacoch bol späť. Hovoril, že je tam príliš veľa práce,“ vysvetľuje lodník Laco Klepáč.