Dezidera Tótha.
Od roku 1983 sa venuje voľnej umeleckej tvorbe, ktorú prezentoval na výstavách, festivaloch a sympóziách v Japonsku, na Taiwane, v Nemecku, Maďarsku, Česku, Austrálii a inde. Je zakladajúcim členom prvého experimentálneho a pohybového divadla na Slovensku (Balvan), predsedom Spoločnosti pre nekonvenčnú hudbu SNEH, zástupcom šéfredaktora časopisu Profil súčasného výtvarného umenia. Od roku 2003 sa venuje pedagogickej činnosti, prednáša o nových médiách a súčasnom umení na Akadémii umení v Banskej Bystrici.
Hlavné oblasti jeho aktuálneho umeleckého výskumu sú intermédiá, zvukové umenie, inštalácie, performancia, nové médiá, konceptuálne umenie a otázky filozofie jazyka.
Nedávno vycestovali slovenskí bezdomovci do Švédska reprezentovať našu krajinu na majstrovstvá vo futbale. Pred časom sa však rozbehol pre bezdomovcov iný projekt, ktorý komentuje a upozorňuje aj na situáciu v umení na domácej scéne.
V karpatských lesoch neďaleko Bratislavy vzniklo v zime tohto roku nové múzeum. Slovenský umelec Michal Murin vzdal hold bezdomoveckej usadlosti tým, že ju vtiahol do súčasného umenia.
Téma múzea je už pätnásťročným Murinovým projektom. Súčasnému múzeu v zemľanke pomohla náhoda. Pri svojich víkendových prechádzkach lesom našiel umelec chatrč z kartónov, kameňa a plechov, ktorá zjavne patrila bezdomovcom. "Uvidel som túto stavbu, ktorá vykazovala prvky architektúry a vnútornej logiky. Na kameňoch som našiel ornamenty nakreslené voskovými pastelkami," objasňuje Michal Murin. "Napadlo mi vytvoriť tu neoficiálne múzeum umenia a zaradiť ho do môjho projektu múzeí."
Murin ich zriaďuje v netradičných priestoroch a kontextoch. Medzi ne patrí aj múzeum umenia v hlave, v pojazdnej maringotke či samotnom archíve autora. Po vytvorení výstavného plánu začal bezdomovecké dúpä oblepovať samolepkami s reprodukciami diel stovky svetových autorov zvučného mena, ktorí predstavujú minulú, súčasnú aj budúcu elitu výtvarného diania - umelcov, ktorí až na malé výnimky v slovenských galériách ešte prezentovaní neboli. Naprojektoval niekoľko tematických okruhov, ktoré sú dnes aktuálne, ale nemajú ďaleko ani od myslenia a existencii bezdomovca.
Nálepky si Murin vybral ako najlacnejšiu a najjednoduchšiu formu prezentácie umenia. Je všeobecne prístupná, zároveň však anarchisticky vyzývavá. Nepodlieha byrokratickým záujmom a napriek tomu je verejná a má silný individualistický a undergroundový charakter. Výstavu tvoria práce svetových autorov s témami peniaze v umení vrátane Warholovho diela so znakom dolára, globalizovaná lokálnosť, aktivizmus či témy blízke Murinovmu umeniu, ako sú grafické partitúry, zvukové objekty alebo nové médiá.
Prehliadku dopĺňajú aj stiahnuté obrázky z ďalšej verejne prístupnej studnice informácií o umení - internetu, reprodukcie prác umenia odpadu, tzv. junk artu. "Už takmer sto rokov sa v umení používajú odpadové materiály, ktoré sa do aukčných siení po desiatkach rokov vracajú ako umenie podliehajúce trhu. Súčasné umenie v tomto nezaostáva a naďalej sa využíva estetika odpadu, estetika pouličnej kultúry a chaos nepotrebných materiálov." Murin ako poctu autorovi samostatne prezentoval aj umenie slovenského výtvarníka Stana Filka, ktorý už od 60. rokov minulého storočia pracuje s umením odpadu a využíva nepotrebné a nefunkčné predmety na vznik umeleckých diel.
Autor sa s obyvateľom chatrče v lesoch osobne nikdy nestretol a stretnutiu sa zámerne vyhýba. "Ešte som ho nevidel. Príbytok navštevujem tak raz za mesiac. Pripravujem pre neho estetické zážit- ky, informačno-vzdelávacie prostredie a umelecké situácie." Mnohé nálepky s reprodukciami časom zmizli. Autora však ich ďalší osud netrápi. Svoj projekt špeciálne nedokumentuje, berie ho ako aktuálnu umeleckú, ale aj vzdelávaciu komunikáciu.
Projekt Múzea súčasného umenia v zemľanke, ako objekt Murin nazval, odkazuje ešte ďalej - na situáciu v umení na Slovensku pred a po roku 1989, na problémy s neexistenciou múzea súčasného umenia či Kunsthalle, ale aj na to, ako si tzv. vysoké umenie dnešnej doby a umenie v mysli ťažko nachádza cestu k ľuďom, ktorí tiež myslia, no v iných ekonomických reláciách. "Spoločnosť musí dozrieť na to, aby akceptovala a hlavne do seba absorbovala súčasné výtvarné umenie rovnako ako bezdomovci. A ja sa im snažím pomôcť," uzatvára Michal Murin.
ANDREA KOPERNICKÁ
