BRATISLAVA - Parlament prežíva stále presuny a sami politici sa sťažujú na neprehľadnosť pomerov v poslaneckej snemovni. Zo 150 už v polovici volebného obdobia opustilo svoje strany celkovo 22 poslancov a stali sa nezávislými. Pred voľbami v roku 2002 bolo v parlamente nezávislých poslancov 32.

Politické strany nemajú jednotný názor, ako sa s týmto javom vyrovnať. Vládne strany nemajú v úmysle zaviesť zákonom možnosť odvolať poslanca. "Budem robiť všetko pre to, aby zostal slobodný mandát poslanca," hovorí poslanec KDH Jozef Miklušičák.

Odlišný postoj má podpredseda HZDS Ján Kovarčík. "Mali by sme mať zákon, ktorý by nedovolil kandidátovi na poslanca vyviezť sa na značke strany do parlamentu a potom ju zradiť."

Podpredseda Smeru Dušan Čaplovič vidí riešenie aspoň v zmiešanom volebnom systéme s tým, aby časť poslancov bola ukotvená v konkrétnom regióne. Napríklad, starostov a primátorov môžu ich voliči odvolať. "To by bolo asi najčistejšie a najdemokratickejšie, čo by stálo nad poslancami ako nejaké kladivo," myslí si Čaplovič.

Šéf klubu poslancov SMK Gyula Bárdos by nechal na voličov, či podporia takú stranu, "ktorá stratila svojich poslancov, a či je problém v strane, alebo v jedincovi, ktorý odišiel".

Podpredseda ANO Ľubomír Lintner trvá na slobodnom mandáte poslancov a ich odchody medzi nezávislých chápe predovšetkým "ako dôsledok vnútorného života strán".

V tomto volebnom období prišli o svojich poslancov SDKÚ, ANO, HZDS a KSS. Jednotné zostali len kluby SMK, KDH a Smeru.

Čaplovič vidí za jednotou Smeru jej ukotvenosť v sociálnodemokratických či socialistických hodnotách. Bárdos povedal, že SMK si svoje problémy rieši "doma", kde je na to utvorený priestor. Podľa Miklušičáka problém nezávislých poslancov svedčí o nevyzretosti ľudí, ktorí idú do politiky nie z presvedčenia, ale často pre osobné záujmy.

Aké je rozloženie síl v parlamente