Staroveké rímske légie táborili pod Trenčianskym hradom, novoveké trenčianske objavili svoje Laugaricio obďaleč Soľnohradu. Ľuboš Čikel a Radovan Valach, odchovanci trenčianskeho zápasenia, našli po nútenom odchode z Dukly útočisko vo Walse, ležiacom neďaleko Salzburgu.
Keď zápasník povie Rakúsko, povie AC Wals, tvrdí časopis rakúskych športových zväzov. "Naši cudzinci sú jedni z nás," ubezpečuje v ňom šéf tamojšieho klubu Rudolf Schmiderer.
V rakúskej výprave do Atén sú až traja Slováci, všetci z Walsu. Okrem voľnoštýliarov Ľuboša Čikela a Radovana Valacha aj tréner Milan Revický. Bojnický rodák, na budúci rok štyridsiatnik, na rozdiel od zverencov už zažil olympiádu. "Nevyrovná sa jej ani všetkých desať svetových a zo dvanásť európskych šampionátov, ktoré som absolvoval," prisahá. Bol v poslednej federálnej výprave v Barcelone 1992 - vo velterovej váhe (do 74 kg) skončil jedenásty, ďalej ako do 3. kola sa z čs. voľnoštýliarov dostal len Lohyňa, ktorý o váhu vyššie obsadil piate miesto.
"Po skončení kariéry som ešte šesť rokov zápasil v nemeckej lige," spomína. "Zrazu sa mi ozval Ladislav Mlynek, bývalý šéf slovenského zápasenia, ktorý pôsobí v Grazi. Vraj či by som nechcel trénovať Valacha a Čikela. Reku, čoby nie, veď s Valachom som pracoval už doma."
Vo štvrtok sa všetci traja vrátili zo sústredenia v poľskom Wladyslawove. "Absolvovali sme ho so Slovákmi a Katarčanmi," vraví tréner a potom sa s úsmevom zháči: "No, Katarčanmi. Asi takými, ako sme my Rakúšania - jeden je Rus a druhý Iránec."
Revický nemá rakúske občianstvo. Na rozdiel od Čikela a Valacha, ktorí ho dostali vlani.
"Keď sem prišli, obaja museli robiť. Rado v mäsokombináte, neskôr v obchode so športovými potrebami, Ľuboš v automobilke. Trénovali iba po večeroch. V Rakúsku je zápasenie amatérsky šport. Keď si však vlani vybojovali nomináciu, ponúkli obom miesto v armádnom stredisku. Pravda, dočasné, do novembra 2004. Môžu v ňom ostať aj dlhšie, no len ak sa vzdajú slovenského občianstva. Dvojité v rakúskej armáde tolerujú iba dočasne a z vážnych dôvodov."
Čo čakajú Rakúšania od trenčianskej zápasníckej légie?
"Myslím si, že sú ešte stále v šoku, že sa dvaja ich zápasníci prebojovali na olympiádu," rozjíma tréner. "Oni totiž neverili ani tomu, že sa prebojujú na pekingskú olympiádu 2008. Prekročili sme ciele už tým, že v Aténach budeme štartovať. My traja snívame ďalej - bolo by krásne, keby sa jeden, božedaj, obaja prebojovali do prvej šestky." (mo)
