Jej ľavá ruka bola pre súperky postrachom. Takmer neomylná strelkyňa zo všetkých vzdialeností, skvelá v schopnosti naservírovať prihrávku spoluhráčke v tom najvhodnejšom momente. Protiútoky, väčšinou vo dvojici so spoluhráčkou v Lokomotíve Bratislava i reprezentácii Valikou Tyrolovou, mohli premietať ako vzorové na trénerských seminároch. Trojnásobná medailistka z majstrovstiev Európy Antonína Nováková oslávi zajtra 70. narodeniny.
Do Bratislavy prišla v roku 1955 z Uherského Brodu. Bola pri tom, keď Lokomotíva postúpila do I. ligy, kde v nasledujúcej sezóne 1955/56 skončila na 6. mieste. "Boli sme výborný kolektív a mali sme skvelého trénera Jána Hluchého. Bol pre mňa pánombohom, to on urobil zo mňa hráčku. Vždy som si ho vážila, hoci v závere mojej kariéry sme mali na všeličo rôzne názory," spomína jubilantka.
V československom ženskom basketbale kraľovali v tých časoch takmer neohrozene pražské družstvá Spartak Sokolovo a Slovan Orbis, ktoré medzi seba občas pustili brniansku Sláviu VŠ (neskôr KPS). Bratislavská Lokomotíva prvýkrát narušila ich hegemóniu v ročníku 1957/58 bronzom a príslušnosť k vtedajšej klubovej elite potvrdili "železničiarky" najmä tromi striebornými medailami (1962, 68, 69). Na majstrovský titul nedosiahli, ale ich účinkovanie vo vtedajšej tvrdej konkurencii českých a moravských tímov bolo čímsi nevídaným.
V reprezentácii odohrala "Tonča" Nováková 125 zápasov, najviac si cení striebro z majstrovstiev Európy '62 vo Francúzsku, na predchádzajúcich dvoch kontinentálnych šampionátoch získala bronzové medaily.
Naša dnešná liga ju neláka. "Prestala som na ňu chodiť, odradila ma jej veľmi nízka úroveň. Bola som sa pozrieť na nedávnych majstrovstvách Európy junioriek v Bratislave. Ťahalo ma to tam, ale odchádzala som sklamaná. A viac som neprišla. S tým, čo sme my hrávali, nemá súčasný basketbal veľa spoločného. Pritom chápem, že sa svet uberá iným smerom. Ten zápas nebol pre mňa zážitkom," hovorí s dešpektom A. Nováková.
Triafa presne, ako bývali jej strely.
PETER ŠEFRÁNEK
