Rovnaký osud čaká Nižnú Myšľu (okres Košice-okolie), kde tento rok ukončili 25. archeologickú sezónu. Obidve jubileá si tento týždeň pripomenuli v Košiciach pracovníci Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre.

„Barca je prvou lokalitou z bronzovej doby v Karpatskej kotline, v ktorej sa začal prvý systematický archeologický výskum. Primátov však drží viac. Práve tu sa našli dôkazy o vôbec prvej urbanistickej zástavbe, teda o existencii predchodcov dnešných miest. Nižná Myšľa je zasa prvou lokalitou, v ktorej sa podarilo odkryť okrem opevnenej osady aj kostrové pohrebisko ľudí otomanskej kultúry, zatiaľ najväčšie v Karpatskej kotline. Obidve náleziská majú celoeurópsky význam. Svedčia o tom, že dnešné územie východného Slovenska bolo už v bronzovej dobe súčasťou civilizovanej Európy,“ povedal zástupca riaditeľa Archeologického ústavu SAV v Nitre Václav Furmánek.

Systematický archeologický výskum opevnenej osady z prelomu staršej a strednej bronzovej doby (zhruba 1500 rokov pred naším letopočtom) v Barci, na ktorom pracoval Ladislav Hájek z Československej akadémie vied, bol súčasťou predprípravy výstavby HUKO (Hutnícky kombinát, neskôr Východoslovenské železiarne). Mimoriadne vzácna archeologická lokalita je nenávratne stratená. Dnes na nej stoja rodinné domy.

V Nižnej Myšli však budú archeológovia pracovať aj na budúci rok.

„Počas 25 rokov systematického výskumu opevnenej osady sme odkryli takmer 750 hrobov zo staršej doby bronzovej. Nálezy z rozsiahleho pravekého areálu sú dôkazom vyspelosti civilizácie, ktorá žila na tomto území, jej remeselnej zručnosti a jej vysokej spoločensko-kultúrnej úrovne. Navyše dokazujú priame obchodné kontakty, a teda aj vzájomné vplyvy obyvateľov Karpatskej kotliny so stredomorskou civilizáciou a s jej vrcholnými predstaviteľmi, nositeľmi mykénskej kultúry,“ uviedol Ladislav Olexa. Archeológ, ktorý strávil v Nižnej Myšli celé štvrťstoročie, v týchto dňoch oslávil abrahámoviny.

FOTO - ARCHÍV