Zľava Václav Bartuška, riaditeľ Knižnice Václava Havla, knieža Karel Schwarzenberg a historik Vilém Prečan v bratislavskom Českom centre. FOTO PRE SME - PETER PROCHÁZKA |
"Dějiny jsou mrtvé, pokud zůstanou pouze na stránkach historických knih. Vyprávět příběh boje za lidská práva tak, aby zaujal i příští generace, je naším nejtěžším úkolem," píše sa v bulletine Knižnice Václava Havla. Darmo by ste sa vybrali hľadať túto knižnicu so snahou zapísať sa, fyzicky a v klasickom zmysle slova zatiaľ neexistuje, hoci v Prahe ju otvárali minulý rok. Nezisková organizácia, ktorá má ambíciu stať sa inštitúciou, podporujúcou boj za ľudské práva a demokraciu v regióne, funguje zatiaľ iba elektronicky.
"Sme skromná začínajúca organizácia, s veľkými plánmi, ale sme realisti," povedal vo štvrtok večer pred preplnenou sálou Českého centra v Bratislave riaditeľ knižnice Václav Bartuška. "Chceme, aby bola spoločnou inštitúciou Čechov a Slovákov, lebo to bol náš spoločný zápas," zmienil sa historik Vilém Prečan, ktorý u nás zároveň aj predstavil prvú publikáciu knižnice - zväzok 120 depeší amerického veľvyslanectva v Prahe z obdobia jesene roku 1989. Spolu s touto dvojicou sa na večere zúčastnil a na "všetečné" otázky publika odpovedal aj jeden zo zakladateľov knižnice, knieža Karel Schwarzenberg.
Debata, ktorej spúšťacím mechanizmom sa stalo pripomenutie nedávnej histórie, sa niesla predovšetkým v emocionálnom duchu. Hoci sa tu zišlo niekoľko vplyvných politológov a analytikov, k slovu sa dostávali najmä návštevníci s viac provokačnými ako úprimne zvedavými otázkami. Každá druhá sa týkala historických súvislostí prevratov v Československu, každá tretia osobnosti prezidenta Havla.
Medzi skvosty patrí aj otázka Kto je vlastne pán Havel?, ktorú sa vďaka intelektuálnemu nadhľadu podarilo kniežaťu najprv s vtipom zahrať do autu ("o tom písalo už Rudé právo pred novembrom 1989"), a potom noblesne zodpovedať: "Podľa mňa najväčší Čech 20. storočia." Priestor dostali aj neodbytní konšpirátori, a tak sa na pretras mohla dostať aj téma 17. novembra ako revolúcie, riadenej komunistami, alebo neobjasnené okolnosti smrti Alexandra Dubčeka, ktoré síce "naoko" nesúviseli s témou knižnice, no aspoň jeden účel splnili - zdvihli adrenalín všetkým, ktorým by sa mohlo zdať, že debaty o knižniciach môžu byť nudné.
Za jednu z priorít považuje knižnica aj uviesť do života vlastný archív a múzeum, čo budú miestom pre debaty mladých ľudí. Organizácia by chcela aj vyvinúť spoluprácu so slovenskými partnermi a diskutovať s nimi o spoločnej minulosti. (dot)