Ako zabrániť pravidelným diskusiám o víťazoch? Ako zostaviť program, aby nebol nudný? Koho vybrať za moderátora, aby to nemusel byť stále len Miroslav Žbirka, ktorý je v prvom rade spevák? Ako prinútiť všetky známe mená, aby vôbec prišli na ceremoniál?
Za odpoveďami netreba ísť ďaleko. Stačilo si v sobotu večer zapnúť Českú televíziu a sledovať odovzdávanie Andělov 2004 tamojšou Akadémiou populárnej hudby. Na slávnostnom vyhlásení v Ostrave sa stretli takmer všetky osobnosti tamojšej scény.
Pamätníci vedia, že aj Anděl si musel prekonať niekoľko detských chorôb. Jeho predchádzajúce ročníky boli kritizované za násilný humor, topornosť a provinčnosť. Tohtoročnými mínusmi boli už len nevyvážené vystúpenia účinkujúcich a prílišné presadzovanie sponzorov. Ale konečne to odsýpalo. Moderátori divákov nezabávali, venovali sa len tomu podstatnému - udeľovaniu cien bez trápnych a zdĺhavých humorných výlevov.
Nie náhodou sa na jednom pódiu stretla Aneta Langerová s Jaromírom Nohavicom či Věra Špinarová s Tata Bojs. Tieto spojenia totiž symbolizovali prirodzenú kontinuitu a kolegialitu na českej scéne. A ceny sa spravodlivo rozdeľujú vo všetkých žánroch. Českí akademici opäť nezabudli na džez, dance, hip-hop, alternatívu, worldmusic alebo metal, pretože práve odtiaľ prúdia myšlienky, obohacujúce hlavný prúd. Aby sa priamy prenos nekúskoval, žánrové ceny vyhlásili ešte deň pred ceremoniálom.
Na Slovensku sa nemôžeme chváliť takou bohatou scénou, ale je tu stále dostatok hudobníkov, ktorí by si podobné ocenenie zaslúžili. Jedným z veľkých hriechov organizátorov Aurelov je, že tieto žánre dlhodobo ignorujú. Na tento fakt, rovno v priamom prenose, už dokonca poukázal aj Miroslav Žbirka.
Ešte aj bulvárne denníky si všimli, že na tohtoročných Aureloch to drhlo. Rozpačitý ceremoniál, ktorý sa uskutočnil začiatkom marca v bratislavskom Istropolise, poukázal aj na roztrieštenosť v slovenskej popmusic. Viacero nominovaných, ale aj nenominovaných osobností totiž v hľadisku i na pódiu chýbalo.
V priamom prenose sa nepochopiteľne odovzdávali aj kategórie za zvuk alebo za obal, ktoré bez ohľadu na kvalitu tvorcov, mali byť udelené mimo hlavných kategórií. Nominácie poukázali aj na slabú rozhľadenosť členov našej Akadémie populárnej hudby. Napríklad víťaznú Kirschnerovej skladbu Na čiernom koni, nominovali v tej istej kategórii druhýkrát po sebe.
Na pováženie zostáva, že organizátorom sa dodnes nepodarilo širokej verejnosti vysvetliť rozdiel medzi Slávikom a Aurelom, čiže rozdiel medzi hlasom ľudu a odborníkov, pretože účinkujúci - osvedčené mená slovenskej pomusic, sa vďaka naháňaniu "sledovanosti" televíziou Markíza na oboch ceremoniáloch pravidelne opakujú.
Česi to majú za sebou. Ich Anděl konečne vzlietol, Aurel stále sedí na zemi. Na skutočnú oslavu slovenskej popmusic stále len čakáme.
