Yawar (doteraz bol dočasným prezidentom) a šíit Adíl Mahdí.

Do niekoľkých dní by mal Irak poznať aj novú vládu. Ukončí sa tak povolebné obdobie neistoty aj sklamania Iračanov, ktorí dlhé týždne nadávali na politikov pre ich neschopnosť dohodnúť sa.

Rozhodne sa však nekončia politické roztržky ani rozdelenie Iraku po náboženskej a národnostnej línii. To sa môže ešte prehĺbiť a priebeh vytvárania mocenských štruktúr v novom Iraku tomu nasvedčuje.

Irak sa však napriek tomu demokratizuje: prezidentom krajiny sa stal zástupca kurdskej menšiny, ktorú Saddám prenasledoval a decimoval svojím plánom arabizácie severného Iraku. Talabání zabezpečil Iraku punc výnimočnosti - bude prvým nearabským prezidentom väčšinovo arabského štátu.

Jeho zvolenie do funkcie sledoval v cele Saddám Husajn: "Pre diktátora bude dobré vidieť taký výnimočný proces," komentovala svoje rozhodnutie iracká vláda.

Kurdi dostali v januárových parlamentných voľbách druhý najvyšší počet hlasov. Funkcia prezidenta je skôr protokolárna, ale Kurdi budú mať významné zastúpenie aj v novej vláde. Práve pre ich zásadné požiadavky v oblasti autonómie severného Iraku, obmedzenia vplyvu islamu aj kontroly nad najbohatšími ropnými poliami v krajine sa zdržovalo jej vytvorenie. Rozpory ešte pretrvávajú, ale všetci hovoria, že kabinet bude čoskoro.

Ideálne pomery nevládnu ani medzi sunnitmi, čo tiež spomalilo povolebné procesy v krajine. Ešte v utorok bol horúcim kandidátom na post viceprezidenta známy politik Adnan Pačáčí. Nie všetci sunniti ho však chceli podporiť, a tak predložili Kurdom a šíitom zoznam troch kandidátov. Z nich vybrali Yawara. "Šejcha Yawara sunniti nechcú, nie je to ich voľba," povedal agentúre AFP Pačáčí.

Irackí sunniti sú v mimoriadne zlej pozícii. Sú nesúrodí, majú minimálne zastúpenie v politike a z ich prostredia sa regrutuje najsilnejší odpor voči koalícii aj novej vláde.

K tomu sa pridáva ešte rastúca nenávisť medzi sunnitskými a šíitskymi poslancami, ktorá sa naplno prejavila pri nedeľnej voľbe šéfa parlamentu. Šíiti sunnitov obviňovali z ich pôsobenia v Saddámovej strane Baas, sunniti šíitov z toho, že sa príliš rozťahujú.

Všetky spory však budú musieť ustúpiť, pretože do 15. augusta musí vzniknúť nová iracká ústava a politici už stratili veľa času povolebnými naťahovačkami.

Kto je Džalál Talabání

* 71-ročný Kurd, sunnitský moslim, šéf Vlasteneckého zväzu Kurdistanu,

* vyštudoval právo,

* v politike je už od 50. rokov minulého storočia,

* v roku 1988 emigroval,

* vrátil sa po vojne v Perzskom zálive a viedol neúspešné povstanie proti Saddámovi,

* podporoval americkú inváziu do Iraku, neskôr však Američanov pre ich chyby kritizoval. (mik)