Hospitalizáciu aj rehabilitáciu zvládli za štyri dni v Bratislave dve moravské hudobné legendy. To prvé bubeník valašskomeziříčskej skupiny Mňága a Žďorp minulý piatok v Železničnej nemocnici s poliklinikou a druhé ostravská kapela Buty predvčerom v Spoločenskej sále Parku kultúry a oddychu. O ohlušujúci vreskot a aplauz sa postaralo asi 1500 nadšených divákov, ktorí sa nenechali odradiť nepriaznivou kulisou okolo Buty po ich nevydarenom vystúpení na augustovom festivale HuRyTan a nedali si ujsť prvý zo série slovenských koncertov k albumu Rastakayakwanna. S rozsiahlym vlastným technickým aparátom, z ktorého napokon na pódiu mohli využiť iba tretinu, a s perfektným zvukom na polovičný výkon (iba miestami rušeným chybičkami krásy, ktoré aj tak členovia skupiny dokážu premeniť na osobitú zábavu), rozpútali v PKO strhujúcu show, zostavenú zo silného materiálu všetkých štyroch albumov. Pavol Maruščák z usporiadateľskej agentúry Pavian Production ani netajil, že dôvodom preloženia koncertu z pôvodne plánovanej Športovej haly na Pasienkoch bol stav predpredaja vstupeniek, ktorý by nepokryl náklady. Na otázku, či naň malo vplyv "hurytanové" vystúpenie, bubeník Richard Kroczek odpovedal: "Určite sa na tom podpísalo. HuRyTan bol na nás atentátom zo strany organizátorov. Ponúkli nám za koncert pol milióna, ktorý sme nikdy nevideli. Vieme však, že zaplatené nedostalo viacero účinkujúcich. Viezli sme aj dvoch stopárov, ktorí tam pracovali ako brigádnici, a takisto sa sťažovali, že im nezaplatili. Je mi to ľúto, sami sme si tu na čas pokazili svoje meno a žiadne peniaze sme ani nedostali. Máte to pekný festival." Záležitosť už Buty postúpili právnikom a pravdepodobne nebudú jediní. Nespokojnosť nedávno vyjadrili napríklad aj muzikanti z Collegia musica či Andrej Šeban Bandu. K technickým problémom na koncerte HuRyTanu, ktoré zapríčinili, že Buty museli avizovať svoj pokus o rehabilitáciu počas samostatného turné, sa podľa slov speváka a gitaristu Radka Pastrňáka nepriradila žiadna iná indispozícia: "Nemáme dôvod prísť a dobrovoľne sa ,vybliť` na publikum. Na Slovensku sa nám vždy hralo veľmi dobre. Ak sa nám to nepodarí tentoraz, potichu sa z PKO vytratíme, aby sa nikto neurazil." Nebolo treba. Pondelňajší koncert Buty bol asi z ich doterajšieho slovenského účinkovania najpresvedčivejší. Okrem kvalitného aparátu sa prejavilo najmä mimoriadne nasadenie a do posledného detailu prepracovaná dramaturgia s viacerými predčasnými gradáciami. Popri novinkách z Rastakayakwanna nemohli chýbať kultové hity Mám jednu ruku dlouhou, Jednou ráno, František, Čůrky či Prasátko. Prevažne v najoriginálnejších podobách, ale aj v celkom nových rockových aranžmánoch, ako napríklad Krtek. Predel bez pauzy zabezpečila industriálna kompozícia Dva stavební stroje a famózne mandolínové sólo hosťujúceho Radima Zenkla, ktorý na turné pricestoval z USA, kde žije už osem rokov. Najmä druhá polovica koncertu mala podobu nezadržateľnej a neľútostnej lávy spejúcej k poslednému výbuchu. Najprv vo forme osvedčených Vrán, potom vrcholu kolekcie o Pani vedúcej i zažitého predstavovania kapely, a napokon zborového prídavku Cesta byla suchá. To, že je miestami aj mokrá, pocítili Buty na vlastnej koži. Pohár horkosti, ktorý im slovenskí fanúšikovia a kritici nechali od 9. augusta piť až do dna, však už sami vystriedali za ďalší. Je raz taký veľký ako vaňa a tečú doň iba priezračné dúšky uznania a obdivu.