de do tímu majstra sa zdalo, že si obliekol rúcho baránka, ale proti svojim bývalým spoluhráčom vie vystrčiť ostré pazúriky. V predošlom vzájomnom zápase ich deptal štyrmi gólovými zásahmi, v utorok síce taký bohatý zásobník nemal, ale zato si nedal šibrinkovať po nervovej sústave a v poslednej tretine sa pustil do Ščepka. Medzi týmito hráčmi to vyzeralo tak, ako keby nemali vyrovnané účty, veď títo kohúti si to rozdali predtým už aj v Bratislave. Pravda, ani jeden z aktérov si nezaslúži zlatú šerpu za podobný výstup, ale na druhej strane sa zdalo od začiatku, že hostia prišli viac nabrúsení, než je únosné. Zákroky a provokácie Lužu či Šechného (tento obor bol častým terčom sekania, držania, agresívnych prejavov súpera), ale aj na mladíkov s úhorovitým pohybom - Biceka a Vaica svedčili aj o iných zbraniach belasých než len hokejových. Tréner Ernest Bokroš nesúhlasil s názorom, že by jeho zverenci boli príliš poznačení nervozitou, ale jednako ho mrzelo extempore Rusznyáka so Ščepkom: "Nič proti tomu, ak chlapci idú na telo a dostanú sa do telesného kontaktu či menšieho konfliktu. Lenže hokejky by mali držať dolu. Ščepko má natrhnuté ucho, ale mohlo si to odniesť aj oko, a to by už nebolo dobré." Nuž, je to pravda, lenže ako vraví vojenská terminológia: kto akou zbraňou bojuje, takou aj zomiera, hoci, samozrejme, také krajnosti ako ťažké zranenia nikto nechce v arénach extraligy mať. Iná vec však je, či sa dá nereagovať na provokácie a kto je viac vinný: ten, kto začne (hoci aj nenápadne) alebo protihráč, ktorému sa takéto záškodníctvo nepáči...? Tak či onak rivalita aj týmito škrabancami medzi Košicami a Slovanom je stále na bode varu. Z hľadiska športu je to prijateľné a žiaduce, len aby sa podarilo aj v budúcnosti všetko udržať v rámci normy. Obávame sa však, že v odvete na Slovane budú tiež lietať iskry.

Autor: fn