h ľudí: Šestnásť opozičných poslancov NR SR, vyše štyridsať divadelníkov a členov Otvoreného fóra Zachráňme kultúru, tri televízne štáby a dobrá dvadsiatka novinárov. Spolu prežili deň a noc na ministerstve, spolu sa márne domáhali stretnutia s ministrom Hudecom a teraz, po nočnej šichte, na začiatku ktorej proti čakajúcim hrubo zasiahla polícia, sledujú Raňajky s Markízou a STV. Keď súkromná televízia ukáže zostrih z policajného útoku s komentárom, že muži zákona šli do akcie na príkaz ministra vnútra Krajčiho, ktosi zahlási: "Bolo to ako v novembri '89 na Národní tříde!"
V dramatickej sekvencii, ktorú kameraman Markízy nasnímal tajne, špalier mužov s poslaneckou imunitou bráni hercov. Lenže hrubá sila nemá čas vyberať si prostriedky: M. Kňažko s R. Kováčom sú odtlačení, polícia prenikne k protestujúcim divadelníkom a šiestich ťahá po zemi a kamenných schodoch do "antona". Poslanci sledujú históriu spred niekoľkých hodín mlčky, s hercami mali na výber: buď opustia ministerstvo dobrovoľne, alebo ich vyvlečú násilím. Ale prečo by mali odísť, veď čakajú na ministra, ktorý im stretnutie prisľúbil! Raňajky vo verejnoprávnej televízii ukážu pohľad na uplynulú noc z opačnej strany. Zacitujú nadtitul z hlavného článku v denníku Slovenská republika - Politický primitivizmus podčiarknutý bubnami afrických šamanov. A herci s bubnami o tri hodiny neskôr pred úradom vlády už vedia, čo majú kričať "Africkí šamani, prišli sme za vami!"
23.00 - 01.15
Noc na ministerstve kultúry zvyšuje obrátky. Herec Matej Landl vyjde o jedenástej pred budovu a asi tridsiatke občanov opisuje podrobnosti z policajného zásahu. "Išlo o bežných policajtov. Niektorým to nedalo a povedali, že zásah ich mrzí, ale rozkaz je rozkaz. Bolo cítiť, že konajú v rozpore s vlastným svedomím," vysvetľuje.
Po krátkom brífingu vpúšťa ministerská ochranka do budovy žurnalistov na novinárske preukazy. Na prvom poschodí, kde sa ešte pred polnocou zdržuje približne dvesto ľudí, diskutujú skupinky poslancov s hercami. V dave sa mihne tvár J. Čarnogurského, M. Dzurindu, E. Kukana, J. Langoša... Ľ. Černák si vyzliekol sako a zľudovel s ostatnými v prepotenej košeli. Jeden z členov ochranky úradu sa zapojí do debaty: "Nie je vylúčené, že sa príchod polície ešte do rána bude opakovať." Lenže tým, ktorí obsadili ministerstvo a nedali sa vyhnať ani večernou represiou, už strach nenaženie. "Prichádza čerstvá bábovka," zahrmí zo schodišťa redaktor TV Nova Eugen Korda a po chvíli krája prvé porcie. Jaro Filip to ocení. Medzitým Ľ. Černák pozýva malú skupinku poslancov a hercov do menšieho vestibulu na rýchlu gremiálku. Spýta sa M. Landla, aký má názor na organizáciu tejto noci. "Netrúfam si predpovedať ako sa skončí, mám len uistenie, že bábkoherci z Nitry a poslucháči VŠMU nás prídu ráno pred úrad vlády podporiť. Časť poslancov by mohla zostať na ministerstve." M. Porubjak vloží do mozaiky stratégie krátku poznámku o úlohách viceprezidenta a prezidenta Konfederácie odborových zväzov: "Kurej pôjde za podpredsedom vlády Kalmanom, Saktor za premiérom." Číta sa fax od nitrianskych bábkohercov, ktorí označujú policajný zásah voči poslancom a divadelníkom za čin, aký by si nedovolil ani postkomunista Miloševič. "Páči sa mi ich reakcia," zhodnotí M. Landl a Tóno Šulík, režisér Bábkového divadla v Žiline dodá: "Reagujú okamžite." Ľ. Černák, moderátor diskusie, posúri k hľadaniu východiska: "Hovorme o taktike! Koľko parlamentárov pôjde na úrad vlády? A čo tam? Dáme list premiérovi..." Milan Kňažko, ktorý doteraz
pozorne načúval, oznámi dôvernú informáciu: "Práve som dostal správu, že pred hodinou, teda desať minút po polnoci, sa od úradu vlády rozchádzali bavoráky." Všetkým je jasné, čo to znamená: Vláda už má na ráno skoordinovaný postup.
01.15 - 03.20
Okolo pol druhej sa vo vestibule ozve dlhotrvajúci potlesk. Štrajkujúcich hercov a prítomných poslancov prichádza pozdraviť Peter Dvorský s manželkou. Nálada mierne klesajúca dotieravou únavou, sa od tej chvíle zlepší. Precitnú dvaja gitaristi, príjemným spevom sa blysnú Diana Mórová a Marián Geišberg. V atmosfére, ktorá chvíľu pripomína stretnutie trampov po rokoch, inokedy zasa ovzdušie staničnej čakárne, sa plnia popolníky a vyprázdňuje sa obsah plastikových
fliaš s nealkoholickými nápojmi. J. Langoš sa vzdiali do rohu vestibulu a spí až do rána, únava zmáha aj J.
Moravčíka. "Mám pocit, ako by sa mi prinavrátila mladosť," zamyslí sa J. Čarnogurský, ktorý pred 29 rokmi, v novembri 1968, zažil celoštátny okupačný štrajk vysokoškolákov v Prahe. "Strávili sme takto až dve noci na fakulte, ale bolo to veľmi zaujímavé, lebo medzi nás chodili herci, diskutovali sme, hrali na gitarách, spievali... Presne tak, ako je to teraz na ministerstve kultúry."
3.20 - 7.40
Pred pol štvrtou noční diskutéri odhadujú stratégiu mocných. Ak ich má prísť vyhnať z chodieb ministerstva polícia, urobí to ešte predtým, než začnú ožívať ulice ranným ruchom. Napätie vystupňuje Landlova otázka, "čo sa stane, ak sem príde 237 policajtov a všetkých nás zavrú," no Kňažko situáciu upokojí: "Potom sa zmení aj naša stratégia!"
Dlho nie je jasné, či majú na úrad vlády odísť všetci, alebo sa rozdeliť. "Po útoku policajtov máme verejnosť na našej strane, a keď sa necháme zmlátiť ešte raz, označia nás za provokatérov. Navrhujem, aby sme z ministerstva odišli všetci spolu a so vztýčenými hlavami." Slová Michala Kožucha, nitrianskeho bábkara, zarezonujú, no ubehne asi hodina, kým si jeho návrh osvoja ostatní. Definitívny prielom nastane vo chvíli spoznania, že je zbytočné zotrvávať na ministerstve, keď vlastne nik zo štrajkujúcich nechce Ivana Hudeca za ministra kultúry. A. Šulík to povie nahlas: "Ten človek nemá právo existovať ako náš minister."
Napíšu list premiérovi, natisnú sa pred televízor a vyčkávajú na Raňajky s Markízou.
