vali v živej forme. Niektoré sa zachovávajú dodnes, hoci stratili primárny zmysel a ich podstata či staršie významy sú zabudnuté. Význam Veľkej noci ako kresťanského sviatku sa dnes kombinuje s jej chápaním ako sviatku jari. Je významnou tradičnou príležitosťou na stretávanie rodiny i známych, bodom, v ktorom sa vo vinšovaní, šibačke, polievaní a obdarúvaní sústreďujú viaceré obyčajové prvky.
Veľkonočné zvykoslovie Slovenska
V pohľade do minulosti sa ohruh veľkonočných obyčají a zvykov rozširuje. Zaujímavé sú svojou rozmanitosťou, konzervovaním viacerých kultúrnych nánosov i navrstvovaním a prelínaním významov. Odrazili sa v nich nielen obrady a úkony spojené s kresťanským sviatkom utrpenia a vzkriesenia Krista, ale aj podstatne staršie a pôvodnejšie zvyky pohanské. Na našom území sú predovšetkým odvodené od slovanských agrárnych kultov. Pestrosť spôsobujú rozdiely vo zvykoch príslušníkov viacerých etnických spoločenstiev žijúcich na Slovensku, rozdiely medzi horskými a nížinnými oblasťami, ktoré výrazne ovplyvňovali formy zamestnania, rozdiely medzi mestami a dedinami, východnou a západnou časťou Slovenska. Príkladom tohto prelínania je vo viacerých oblastiach Slovenska príprava veľkonočného jahňaťa, ktoré patrilo k starožidovským rituálnym pokrmom. Dnes aj u nás bežný symbol Veľkej noci - zajac - je zasa prevzatý zo zvykov nemeckých. Vzhľadom na svoju plodnosť bol zajac kultovým zvieraťom starogermánskej bohyne úrody Ostary, od ktorej mena je odvodený aj názov Veľkej noci - Ostern.
Významy sviatku Veľkej noci
Termín kresťanskej Veľkej noci je od začiatku 4. storočia cirkvou ustálený na prvú neďeľu po prvom splne mesiaca po jarnej rovnodennosti. Tento kalendárne pohyblivý sviatok (môže pripadnúť na niektorú z nedelí od 22. marca do 25. apríla), ktorému predchádza obdobie fašiangov a pôstu, pripadá teda na obdobie, s ktorým boli späté staré zvyky jarného novoročia. Preto tradičné veľkonočné zvykoslovie a strava koncentrujú v sebe obyčaje spojené so začiatkom hospodárskeho roka a príchodom jari a ich podoba je výsledkom prelínania a dopĺňania s kresťanskými náboženskými obradmi.
Voda, oheň, zeleň a vajíčka sú prastaré symboly znovuzrodenia. Objavujú sa vo všetkých prosperitných a magicko-očistných úkonoch, ktoré mali racionálnymi aj iracionálnymi prostriedkami zabezpečiť zdarný začiatok a výsledky hospodárskych prác, ochrániť ľudí, dobytok i dom od vplyvu nečistých síl, zabezpečiť ochranu zomretých predkov, zdravie a hojnosť v nasledujúcom roku.
Biela sobota
Tento deň bol charakteristický vrcholením príprav na nasledujúcu nedeľu, ukončujúcu dlhé pôstne obdobie. Pripravovali sa obradné jedlá (vajcia, šunka, klobása, koláč - na východnom Slovensku známy ako paska), konzumovali sa však len kyslé polievky a cestoviny. Dom sa vyčistil a vyzametal, aby bol chránený pred hmyzom. Časté bolo obradné umývanie v studničkách a potokoch a prinášanie vody do domu. Mala zmyť choroby, privolať krásu, šikovnosť, šťastie, ak sa s ňou obišlo obydlie, zabezpečila sa ochrana pred povodňou, ohňom a nešťastím. Na magickú ochranu polí a domu sa získavali vyhasnuté uhlíky a popol z kňazom posväteného ohňa, viaceré zvyky sa viazali aj k cirkevným úkonom večerného rozväzovania zvonov a prvému zvoneniu. Tento deň bol mimoriadne vhodný na siatie a sadenie.
Veľkonočná nedeľa
Vyvrcholenie sviatkov Veľkej noci, ukončenie pôstu, svätenie a obradné konzumovanie jedál sú hlavnými znakmi tohto dňa. Z tradičných obyčají sa k nemu sústredili najmä ochranné a prosperitné. Zo slávnostnej veľkonočnej omše sa bolo treba ponáhľať domov; najrýchlejšiemu hospodárovi mala najskôr dozrieť úroda, dievča, ktoré pri príchode domov predbehlo ostatné, sa určite do roka vydalo. Nedeľný veľkonočný stôl mal čistotou, pestrosťou a hojnosťou jedál zabezpečiť sýtosť členom rodiny po celý rok. Vajíčko ako prvý chod gazda rozdelil medzi prítomných, aby na seba nikdy nezabudli. Kto by sa hocikedy cez rok dostal do zlej moci alebo by zablúdil, stačilo spomenúť si, s kým jedol toto vajce a zlé sily stratili nad ním moc. Omrvinky, škrupiny z vajec a kosti sa tiež použili: na liečenie, vkladanie do prvej brázdy na ochranu polí pred pohromami, vmiešanie do osiva. Tradičným veľkonočným chodom bolo aj víno a pálenka. Popoludnie patrilo piesňam a hrám dospelých dievčat, pripravovali sa aj kraslice - uvarené a zafarbené či inak zdobené vajíčka.
Veľkonočný pondelok
Posledný deň sviatkov dodnes v obyčajoch oblievania a šibania dievčat a žien uchováva prostredníctvom vody, zelene a vajíčok (ako odmeny za vyšibanie) znakovú funkciu nositeľov a sprostredkovateľov nového života a zdravia. Pretože územím Slovenska prechádza európska kultúrna hranica medzi západoeurópskym šibaním a východoslovanským kúpaním (oblievaním), ešte v prvej polovici storočia boli značné rozdiely v praktikovaní týchto dnes prelínajúcich sa úkonov. Magický význam šibania vŕbovými prútmi (šľahačka, šibiračka) súvisel s vierou v plodonosnú a životodarnú silu vegetácie, kúpačky vodou (kuparska) mali zasa zabezpečiť zdravie a krásu. Skoro ráno hlúčiky mládencov chodili po domoch, kde mali dospelé dievčatá. Formy odmeny domácich za návštevu a obliatie či vyšibanie boli rozličné - pohostenie, pálenka, peniaze či potraviny, ktoré bolo možné využiť pri organizovaní veľkonočnej (po dlhom pôste prvej) tancovačky a pod. Ráno a predpoludnie bolo určené aj menším chlapcom, ktorí pri obchôdzkach obliali či vyšibali všetky dievčatá v dome i gazdinú, odriekali rečňovanky a za odmenu dostávali koláč, vajíčko a drobný peniaz. Oblievačky a šibačky mali svoje dozvuky v utorok. Vtedy však nepolievali mládenci, ale naopak všetky dievčatá, ktoré na ulici mohli obliať a vyšibať každého muža, ktorého stretli.
Autor: KATARÍNA POPELKOVÁ (Autorka je etnografka)
