eľný krok nazad prišiel vzápätí po tom, čo Chruščov stabilizoval koncom 50. rokov svoju vedúcu pozíciu v Sovietskom zväze a začal presadzovať uvoľnenie medzinárodného napätia. Vysvetlenie ponúka terajší Chruščovov bývalý poradca, neskorší diplomat Oleg Grinevskij, vo svojej knihe Odmäk. Podľa Grinevského totiž všemocný aparát komunistickej strany zbavil muža, ktorý začal s demontážou kultu osobnosti, faktickej moci. Chruščov sa tak stal obeťou "tichého prevratu" utajovaného pred verejnosťou tri a pol roka predtým, ako bol ako predseda rady ministrov a generálny tajomník zosadený skutočne. K dôsledkom tohto vývoja patrilo podľa Grinevského aj to, že Chruščov nechal zámerne stroskotať parížsky summit štyroch veľmocí v roku 1960, kde sa malo rokovať o uvoľňovaní. Neľúbosť si Chruščov vyslúžil jednak zrušením smutne známeho berlínského ultimáta, a jednak tým, že po návrate z USA presadil uznesenie o redukcii ozbrojených síl o 1,2 milióna vojakov. Tým sa trpezlivosť jeho protivníkov v strane, armáde a KGB vyčerpala - a podľa Grinevského nasledoval prevrat. Rozhodnutie k politickému obratu padlo 7. apríla 1960 v malom kruhu starších, ale mocných členov politického byra ÚV KSSZ. Chruščov vtedy pochopil, že proti nim stojí celkom sám, a podriadil sa. Na konferenciu šéfov vlád štyroch veľmocí v Paríži 17. mája 1960 sovietska delegácia v čele s Chruščovom síce ešte pricestovala, deň nato však z konferencie opäť odišla. Zámienku na toto demonštratívne gesto poskytli Chruščovovi USA: 1. mája bol nad sovietskym územím zostrelený pilot amerického špionážneho lietadla Gary Powers a americký prezident Eisenhower sa odmietol ospravedlniť. V roku 1964 však i Chruščov zbavený faktickej moci prestal politickému byru ÚV KSSS vyhovovať a musel uvoľniť miesto 18-ročnej vláde Leonida Brežneva.
Autor: BERLÍN /ČTK
