Viacero očakávaní bolo spätých s druhou októbrovou sobotou v banskobystrickej opere, keď malo premiéru nové slovenské dielo: na opernej parkete debutoval 64-ročný Ilja Zeljenka a po prvýkrát sa prezentovalo Stredoslovenské divadlo so svojím novým vedením. Treba však pripomenúť, že pôvodný termín premiéry bol zakomponovaný do uplynulej sezóny, počas direkcie J. Smitku, teda na záver dosiaľ najproduktívnejšej éry v histórii tejto inštitúcie. Nie je žiadnym tajomstvom a Ilja Zeljenka sa k tomu čestne priznáva, že k opere nikdy neinklinoval, považoval ju za archaický útvar, hoci všetky zložky, ktoré tento žáner obnáša, v jednotlivostiach miloval. Ak sa predsa len rozhodol zhudobniť libreto Petra Maťa, bazírujúce na texte Jonáša Záborského, musel - či si to pripúšťa alebo nie - prekročiť svoj tieň minimálne preto, aby rešpektoval zákonitosti javiskového druhu. Navyše predloha nepopisuje príbehy ústrednej hrdinky realistickým slovníkom, ale - citujem autora - v rovine "akoby". Azda práve táto dimenzia stojí poetizujúcej, farebne pastelovej a imaginatívnej hudobnej reči Zeljenku bližšie než prvoplánový, krvákový literárny zdroj. Bátoryčka je na slovenskej opernej mape čímsi novým, nestereotypným, potvrdzuje kompozičnú kultúru a invenciu autora, chýba jej však pravý dramatický "nerv", vnútorná dramaturgia i strhujúcejšie libreto. Súbor banskobystrickej Štátnej opery venoval príprave premiéry náležitú pozornosť, najmä hudobné naštudovanie Pavla Tužinského nesie všetky pozitívne znaky štúdia partitúry "od piky". Výsledkom je kultivovaná, v orchestri prepracovaná produkcia, na ktorú nadväzujú hodnoverné sólistické kreácie v rade menších postáv. Hlavná ťarcha zodpovednosti však leží na maximálne vyťaženej protagonistke Márii Tomanovej, zdolávajúcej náročný part s plným vokálnym a hereckým nasadením. Ako problematickejší vidím režijný debut Petra Maťa. Pokus o symboliku, minimum rekvizít a obmedzený hrací priestor nie vždy stačili na rozkrytie tej polohy Bátoryčkinho sveta, akú mal skladateľ a libretista alias režisér na mysli.
Autor: PAVEL UNGER
