Keď pochováte pravdu pod zem, hromadí sa v nej, naberá silu rovnajúcu sa explózii a v deň, keď vybuchne, vyletí s ňou na povrch zemský všetko ostatné.
Žalujem podplukovníka du Paty de Clam, že diabolsky zosnoval justičný omyl (chcem veriť, že nevedome...), že neustále celé tri roky obhajoval svoje nekalé dielo pomocou tých najúbohejších a najpodlejších machinácií. Žalujem generála Merciera, že nezaprel v sebe slabocha a bol spolupáchateľom jednej z najväčších neprávostí storočia.
Žalujem generála Billota za to, že mal v rukách isté dôkazy o nevine Dreyfusa a že ich zatajil za to, že spáchal z politických pohnútok zločin proti ľudskosti a proti justícii, aby zachránil kompromitovaný generálny štáb.
Žalujem generála Boisdeffra a generála Gonsa za to, že sa podieľali na tom istom zločine. Jeden nepochybne zo svojho neochvejného klerikálneho presvedčenia, druhý zo stavovskej príslušnosti, ktorá robí z úradu ministerstva vojny svätú, nedotknuteľnú archu.
Žalujem úrad ministerstva vojny, že viedol v tlači, najmä v denníkoch Eclair a Echo de Paris odpornú kampaň s cieľom zmiasť verejnosť a zakryť vlastnú vinu.
Žalujem napokon prvostupňový vojenský súd, že pošliapal právo, keď odsúdil obžalovaného na základe dokladu, ktorý zostal utajený, a žalujem druhostupňový vojenský súd, že túto nezákonnosť na rozkaz legalizoval a tým, že vedome oslobodil vinníka, sa dopustil zároveň justičného zločinu.
Pokiaľ ide o ľudí, ktorých žalujem, nepoznám ich, nikdy som ich nevidel, necítim voči nim ani nevraživosť, ani nenávisť. Sú pre mňa len bytosťami ovládanými duchom spoločenskej zloby. Žaloba, ktorú predkladám, nie je ničím iným ako revolučným krokom, ktorý chce urýchliť výbuch sopky pravdy a nespravodlivosti.
Mám len jednu túžbu, túžbu uzrieť svetlo pravdy v mene ľudstva, ktoré toľko trpelo a ktoré má právo na šťastie. Môj rozhorčený protest je len výkrikom mojej duše. Ak máte odvahu, predveďte ma pred odvolací súd a začnite vyšetrovanie s účasťou verejnosti.
Autor: ÉMILE ZOLA, Žalujem 1898
