Dežo Ursiny je v mysliach väčšiny fanúšikov i odporcov zafixovaný ako autor kompozícií s hlbokým ponorom, ktoré sa programovo vyhýbajú „páčivosti“. Tento názor je však ovplyvnený jeho spoluprácou s básnikom Ivanom Štrpkom. Pokiaľ Ursiny tvoril s inými textármi a pre iných spevákov, otvoril v sebe veľkú zaprášenú skriňu s tabuľkou hitmaker a dokázal zložiť inteligentný song pre všetkých.
Kryštalickým dôkazom je televízny muzikál z roku 1980 Neberte nám princeznú s libretom Alty Vášovej a textmi Jána Štrassera. Jednoduchý romantický príbeh o hľadaní takých anachronických hodnôt, akými sú láska a priateľstvo, si „privlastnilo“ viac generácií. Napriek tomu, že piesne patria k tomu najlepšiemu, čo na Slovensku v tejto oblasti vzniklo, v čase premiéry ani nikdy potom nevyšli na LP platni. Dežo to vždy znášal ťažko a mal na to aj vysvetlenie: „Bolo to dôsledkom komplikovanej bratislavskej intrigy. Pripravili ma o možnosť vydať jedinú platňu, ktorá by mohla mať komerčný úspech.“ V muzikáli účinkovali vtedy megaúspešní speváci Gombitová a Žbirka, ktorí patrili do inej „stajne“, a títo ľudia vraj nemali záujem o to, aby sa vydávali piesne Ursinyho a Štrassera.
Nech to už bolo akokoľvek, album so soundtrackom Neberte nám princeznú vychádza až v 21. storočí. Vyše dvadsaťročný časový sklz hudobnému materiálu vôbec neublížil. Sú to totiž nadčasové piesne s plynulou a prirodzenou melodikou, podmanivou rytmickou a harmonickou bázou, pričom vždy v pravý čas príde zaujímavý a vzrušujúci moment. Žbirka spieva v životnej forme, civilne, s nasadením a precíznym frázovaním. Marie Rottrová, tretia hviezda v projekte, sa prejavuje štandardne - vždy bola speváčka veľkého formátu a jej feeling bol vždy soulovo „americký“. Jej parádne číslo je rocková pieseň Som taká, aká som, ktorú potom - s českým textom - dlho spievala aj koncertne. Špeciálne si treba všimnúť jej skvelú slovenčinu.
Marika Gombitová mi osobne, pravdu povediac, nesedí a svojím tradične afektovaným prejavom plynulosti piesní príliš nepomáha, ale aj tak Svitá s vargovským organom a Ursinyho vokálmi patrí medzi najlepšie. Sám Ursiny si na nahrávanie spomínal rád: „Meky Žbirka si ma získal, pretože hral vo všetkých filmovacích pauzách beatlesovky. Marie Rottrová prišla absolútne pripravená a Marika Gombitová mi pripravila veselú chvíľu - naučila sa podľa demokazety pesničku, zaspievala ju a spýtala sa: Ujo Dežo, je to tak dobre? Vtedy som si po prvýkrát uvedomil, že starnem.“
Album nahrávala vtedajšia Ursinyho skupina Burčiak (Ľubomír Stankovský - bicie, perkusie, Martin Karvaš - klávesy, Pavel Daněk - basová gitara a kapelník). Dežo v tom čase prežíval mimoriadne bohémske časy spojené s častými indispozíciami, takže v rámci aranžmánov, réžie dohrávok nástrojov a mixáže mal Daněk zásadné slovo. Už začiatok nahrávania veštil, že to nebude žiadna nudná drina: „Pánovi režisérovi Hoffmeisterovi a celému tímu sme chceli ukázať, akí sme profesionáli, prenajali sme štúdio a dohodli sme sa, že začíname v piatok poobede o druhej. Tak sa aj stalo - iba pán umelec chýbal. Ako pri každom nahrávaní, vôbec sme nevedeli, čo máme hrať, lebo Dežo vždy prišiel, rozdal papieriky a išli sme. Prešla hodina, dve, nikde nikto. Zrazu o piatej sa ozvalo strašné hrkotanie skla a objavil sa Dežo, namlátený ako bomba, s dvoma sieťovkami plnými alkoholu. Nakoniec sa to skončilo tak, že sme v prvý deň nenahrali vôbec nič. Keďže najlepšia obrana je útok, opili sme aj režiséra. Keď sme na druhý deň nastúpili do štúdia, bolela nás hlava všetkých rovnako, ale aj tak sme nahrali podklady za dva dni.“
Cédečko má pekný zvuk. Chýbajú mi inštrumentálky a výhrady mám proti príšernému obalu, ktorý má asi evokovať estetiku prelomu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, ale vo mne osobne evokuje len podráždenosť. Neprekáža. Chvíľu to trvalo, ale je to vonku.
Autor: MARIÁN JASLOVSKÝ(Autor je zástupca šéfredaktora internetového magazínu www.inzine.sk Citáty sú z knihy Mariána Jaslovského: Dežo
