Dňa 7. apríla 1944 o ôsmej hodine 33. minúte večer alarmoval ďalekopis veliteľa koncentračného tábora Osvienčim II - Brzezinka SS, aby mu oznámil, že z tábora utiekli a dosiaľ neboli chytení dvaja Židia v ochrannej väzbe: Walter Rosenberg (s falošným menom, ktoré si ponechal, Rudolf Vrba), narodený 11. septembra 1924 v Topoľčanoch, dodaný do tábora 30. júna 1942, a Alfréd Wetzler, narodený 10. mája 1918 v Trnave, dodaný do Brzezinky 13. apríla 1942.
V čase odoslania ďalekopisu väzni z tábora ešte neutiekli. Ukrývali sa na jeho území v skrýši pod kopou drevených dielcov konských stajní - v sektore prezývanom táborovým žargónom Mexiko. Svoju skrýšu opustili až 10. apríla.
Po 18 dňoch strastiplnej cesty Wetzler a Vrba doniesli svoje osvienčimské posolstvo do Žiliny. Tam spísali podrobnú správu o Osvienčime a jeho pobočnom tábore Brzezinka. Do detailov opísali metódy industrializovaného vraždenia i technickú záhadu, ako možno "vymazať zo sveta" státisíce ľudí. Správa bola preložená do nemčiny a najneskôr 28. apríla 1944 ju mali vedúci židovskí funkcionári v Bratislave a v Budapešti. Maďarskí židovskí predáci sa rozhodli brzdiť publicitu správy. Iný postoj zaujali v Bratislave. Jeden exemplár sa odtiaľto dostal vatikánskemu chargé d'affaires v Bratislave Giuseppe Burziovi. Do Vatikánu ju poslal 22. mája 1944, ale na miesto určenia sa dostala až v druhej polovici októbra. Správa sa cez Švajčiarsko, cez slovenský odboj a československú exilovú vládu dostala až do londýnskeho rozhlasu i do Červeného kríža. Až v novembri 1944 - sedem mesiacov po vzniku správy - bol však materiál zverejnený na tlačovej konferencii ako dôveryhodná správa o nemeckých koncentračných táboroch.
