O alergiách počujeme zo všetkých strán toľko, až sa rady lekárov stávajú otrepanými. Liečba alergií pritom patrí po onkologických ochoreniach k najnákladnejším u nás. Prognózy neúprosne varujú, že v roku 2000 bude alergické každé druhé dieťa. Dnes je v Bratislave alergické už každé tretie. V 150-tisícovej burinovej džungli Petržalke je v troch detských alergologických ambulanciách evidovaných 7600 detí. Stále pribúdajú nové, a mnohé mamičky zatiaľ netušia, že ich deti sú už alergici. MUDr. Klára Kossárová, ktorá sa už 12 rokov stará o petržalské alergické deti a deti s poruchami imunity, vraví, že za všetkým stojí imunita.

# Podľa štatistiky to vyzerá, že sa alergiám nemáme šancu vyhnúť. Prečo sme vlastne alergici?

"Dispozíciu na alergiu dedíme a podávame si ju z pokolenia na pokolenie. Dá sa povedať, že ako geometrickým radom narastá počet alergikov, tak klesá možnosť, že by sa stretli dvaja manželia, ktorí nie sú alergici. Častejšie sa prenáša cez matku, zatiaľ sa nedokázalo prečo."

# Čo všetko ešte o alergiách nevieme?

"Vieme povedať, čo predisponuje človeka na alergickú odpoveď, je to zakódované na T pomocných lymfocytoch, ktoré sú viac-menej dirigentmi celej imunitnej odpovede organizmu. Jedinú vec vedci zatiaľ nezistili, čo je tým hlavným impulzom, ktorý zmení odpoveď jedinca na alergickú."

# Čo by sme mali vedieť, aby sme alergiám, najmä u detí, predišli, ak sa to vôbec dá?

"Každý nosí v sebe určité imunitné vybavenie, u detí sa imunita od narodenia mení, rodia sa deti fyziologicky hypoimúnne - čiže imunodeficitné. Hovorí sa, že musia prekonať svoje detské ochorenia. My by sme mali dieťaťu dovoliť, aby ich prekonalo v pokoji. Keď necháme voľný priebeh jeho obranným reakciám a nebudeme ovplyvňovať každú vírusovú infekciu antibiotikami, nebudeme znižovať jeho imunitnú odpoveď, môžeme mu veľmi pomôcť. V opačnom prípade imunita zlenivie a skôr sa znižuje, než narastá. Organizmus nielenže nemusí bojovať, ale navyše chemické látky z antibiotík ešte viac znižujú obranyschopnosť. Všetky imunitné deje prebiehajú pri teplote 39 stupňov Celzia, preto by bolo ideálne, keby sme nechali deti pri tejto teplote reagovať (ak nemusíme šetriť srdiečko, mozog, dýchanie), deti by si takto vytvárali optimálne množstvo obranných látok. Pri ďalšej infekcii už by to prebehlo ľahšie a pri ďalšej ešte ľahšie."

# Rodičia teda deťom skôr škodia, keď im zrážajú aj tú najnižšiu horúčku?

"Žiaľ, nielen rodičia. V súčasnej dobe má dosť veľký počet lekárov tendenciu zamieňať antipyretiká (lieky proti teplote) za antibiotiká, ktoré by sme mali nasadiť až keď dieťa nie je schopné samo zvládať svoju infekciu. Fakticky takto vyrábame veľkú skupinu sekundárne deficitných detí. Lekári sú zasa často tlačení rodičmi podať dieťaťu liek, ktorý ho čo najskôr postaví na nohy, dieťa strkáme oslabené do kolektívu, lebo mamička sa ponáhľa do práce. Je to však klamlivé zdravie."

# Medzi matkami sa bežne traduje, že dieťa si musí odbiť svoje choroby, tak či tak ho neminú.

"Naši učitelia tvrdili, že dieťa môže mať vo veku od jedného roka do štyroch-piatich priemerne ročne desať ľahkých infekcií - počítam nádchu, hnačku, vyrážky, ktoré prebiehajú pomerne rýchlo a ľahko. Už Hippokrates povedal, že ľahká infekcia s doktorom sa lieči sedem dní, bez doktora týždeň. Ak pomôžeme len zvládnuť niektoré príznaky, imunita sa bude optimálne vyvíjať."

# Ako teda nemať alergické dieťa?

"Poznáme plánované rodičovstvo? Ak nechcete mať alergické dieťa, nevyberte si partnera alergika, alebo u ktorého sa vyskytuje v rodine astma, senná nádcha, migréna, alergie na uštipnutia, na lieky, potraviny, TBC, chronické pľúcne ochorenie. Je to veľmi ťažké, však? Ak sa už zoberú dvaja alergici, nie je vhodné porodiť dieťa do peľového obdobia alebo tri mesiace pred peľovým obdobím. Matky by mali dojčiť čo najdlhšie, tak ideálne ochránia svoje dieťa prenesenými protilátkami cez materské mlieko. Matky sú však často skeptické a v poradni hovoria, dojčila som a mám alergika. Naša odpoveď je, ale neviete, či by ste nemali dnes už astmatika, keby ste neboli dojčili vôbec. Ideálne by bolo dojčenie do konca jedného roku, imunitná odpoveď postupne každým mesiacom narastá - dieťa získava primeranú imunitnú výbavu, ale len v tom prípade, ak sa nenachádza v takom rizikovom prostredí, ako je napríklad Bratislava..."

# Kedysi prežívali len silnejší jedinci, dnes však ľudstvo podľa týchto slov stále degeneruje.

"Je pravdou, že vysoká vedecká úroveň medicíny v súčasnosti zachráni aj slabších jedincov, a tak genetický materiál spoločnosti už nie je taký kvalitný. Aj preto je zvýšený výskyt vrodených porúch imunity. Voľakedy sa rodilo jedno imunodeficitné dieťa na 500 tisíc alebo na milión, teraz jedno na 150 až 120 detí..."