Pracovné pomôcky gemerských baníkov donedávna neboli iba symbolom v címeri Rožňavy. Železnorudné bane v tomto meste, v Čučme i v neďalekej Nižnej Slanej znamenalo pre tunajších obyvateľov stáročia existenčnú istotu.

Lenže, kým erby ostávajú, život sa mení. Bane na siderit a ďalšie rudy v Spišsko-gemerskom krase sú za zenitom svojej veľkej slávy. Najmä v tomto desaťročí zatvárajú jednu štôlňu za druhou a okres Rožňava sa rýchlo dostal medzi regióny s najvyšším počtom nezamestnaných. Na začiatku tohto roka, keď do Rožňavského okresu prišiel na prvé výjazdové zasadnutie nový vládny kabinet, bola nezamestnanosť 23,64-percentná.

Keďže haviarske kladivká nemajú šancu, mnohé gemerské rodiny držali nad vodou ženy. Niekdajšia súčasť podniku TATRASVIT Svit, š. p., GEMTEX Rožňava zamestnávala približne 500 pracovníkov, predovšetkým žien. V júni pred dvoma rokmi sa o pôsobenie medzi gemerskými ružami začal zaujímať strelec. Vraj, keby mu dali korunu...

Nerozprávka o tom, ako prichádzal strelec (Schiesser), je príbehom, ktorý vypovedá o mnohých symptómoch slovenského prístupu k privatizácii i vstupu zahraničného kapitálu. Bezprostredne sa dotýkal existenčných perspektív desiatok ľudí, ktorí sa dva roky chvíľami optimisticky dívali do budúcnosti, aby vzápätí upadali do hlbokého pesimizmu. V rozprávke býva šťastným koncom zvonec. V našej nerozprávke účinkuje namiesto vyzváňania podpis, po ktorom 27. apríla 1995 napokon tiež všetko dobre dopadlo. Nerozprávku totiž zavŕšili podpisy na zmluve medzi FNM SR a firmou Schiesser Eminence Holding (SEH) na predaj akcií spoločnosti GEMTEX Rožňava.

Švajčiarsky textilný koncern SEH, ktorý patrí k najväčším v Európe, mal v procese privatizácie záujem o kúpu podniku GEMTEX Rožňava od mája 1993. Oficiálnu žiadosť na Ministerstvo hospodárstva SR podali 22. júna 1993. Lenže o rýchlosti priebehu privatizácie v SR vieme všetci svoje. Aj po vydaní rozhodnutia vlády SR zo dňa 14. júna 1994 o privatizácii š. p. GEMTEX Rožňava a vytvorení akciovej spoločnosti čakanie na uzavretie kúpnej zmluvy trvalo až do tohtoročného apríla. SEH sa pritom od začiatku zaviazala, že prevezme všetky dlhy a pohľadávky GEMTEX-u, zabezpečí minimálne 350 pracovných miest, bude do technického a technologického zariadenia podniku GEMTEX investovať sumu 2 mil. DEM a prenesie na GEMTEX know-how v hodnote 5 mil. DEM. V čase podania žiadosti, v roku 1993, mal GEMTEX 104 mil. Sk dlhov. Ich výška sa k začiatku roka 1995 zmenila na 117 mil. Sk.

Serióznosť záujmu švajčiarskeho koncernu SEH o kúpu GEMTEX-u potvrdzoval aj výrečný fakt, že do Rožňavy bezplatne požičal moderné stroje a techniku v hodnote 750 tisíc DEM, čo gemerským šičkám otvorilo možnosť podieľať sa na produkcii značkovej pletenej konfekcie. Na nemecký a taliansky trh sa i z Rožňavy začala dostávať najmä spodná bielizeň a oddychové súpravy známych značiek Schiesser a Ragno. Od leta roku 1993 je v Rožňave vedúci projektu Kurt Koch a tím poradcov tvoria i textilný inžinier a nemecké a talianske majsterky. Koncern začal so systematickým zaškoľovaním slovenských vedúcich pracovníkov, špecialistov a majstrov v centre akciovej spoločnosti SEH v Nemecku. Tri deväťmesačné turnusy už v Nemecku absolvovali majstri a vo výrobných prevádzkach v zahraničí boli aj dve skupiny rožňavských šičiek.

Germánskemu strelcovi však cestu medzi gemerské ruže od začiatku komplikovala tá nešťastná koruna. Objavila sa v podobe sumy. Koncern SEH mal vraj za GEMTEX zaplatiť iba onú symbolickú jednu korunu slovenskú.

Napriek mnohomiliónovým strojom, ktoré už stáli a produkovali v Rožňave, ešte mnohomiliónovejším perspektívam špičkového know-how, napriek okamžite naštartovaným zaškoľovacím cyklom slovenského personálu v Nemecku, napriek tomu, že produkcia z rúk rožňavských šičiek sa dostávala na západoeurópsky trh (v časoch Tatrasvitu šlo 100 percent produkcie do bývalého ZSSR), napriek prítomnosti tímu zahraničných poradcov privatizácia GEMTEX-u symbolická koruna zamotala priam dramaticky. Stala sa doslova vodou na mlyn nielen odporcov privatizácie a vstupu zahraničného kapitálu na Slovensko, ale najmä pre populistické vystúpenia niektorých politikov. Výpredaj majetku "ľudu tejto krajiny" zahraničnému kapitálu "za korunu" , to niektorým ušiam znelo ako najželeznejší argument proti.

Ako to už u nás býva, nikto sa neunúval spýtať sa v GEMTEX-e tých z ľudu tejto krajiny, ktorí tu robia, čo si o tom myslia. "Firma SEH sa nám javí ako seriózny partner a jeho podmienky, predovšetkým udržať zamestnanosť šičiek v regióne Rožňava, záväzok firmy obnoviť strojový park v hodnote 2 miliónov mariek do dvoch rokov, poskytnúť špeciálnu know-how, ktorá vyrieši veľa našich dlhoročných neriešiteľných problémov, to boli dôvody, prečo vyjadrujeme súhlas s týmto partnerom," napísala v marci 1994 na Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR Zdenka Danaová, podpredsedníčka výboru odborov Slovenského odborového zväzu pracovníkov textilného, odevného a kožiarskeho priemyslu v rožňavskom GEMTEX-e. Predseda výboru odborov Ľudovít Meszner má naporúdzi i ďalšie kópie listov podobného obsahu. V jednom z nich z vlaňajšieho novembra sa okrem iného píše: "Prichádza do úvahy reálna možnosť, že firma SEH od kúpnej zmluvy odstúpi, pretože zadlženie a. s. GEMTEX stúpa každým dňom odkladu. Bez tejto firmy nemáme nádej."

Znepokojenie ľudí v GEMTEX-e vrcholilo v prvých mesiacoch tohto roka. Personál už totiž vedel, že spoločnosť SEH dala predstavenstvu GEMTEX-u na vedomie, že v dôsledku odďaľovania privatizácie v čase, keď výška dlhov rastie, uvažuje o odstúpení od kúpnej zmluvy. Každá šička vedela, čo by to pre fabriku znamenalo - likvidáciu GEMTEX-u. Veritelia by totiž vymáhali svoje pohľadávky cestou konkurzu. A to by bol koniec perspektívy stáleho zamestnania gemerských žien.

Podpis kúpnej zmluvy medzi FNM SR a a. s. SEH dňa 27. apríla 1995 ukončil privatizačnú odyseu rožňavského GEMTEX-u. "Nový majiteľ sa v kúpnej zmluve zaviazal prevziať a uhradiť všetky záväzky GEMTEX-u, ktoré dosiahli 118 mil. korún. Zaviazal sa aj k investíciám do technického a technologického zariadenia vo výške 2 mil. DEM v časovom horizonte do 31. decembra 1996 a k udržaniu minimálne 320 pracovných miest. Nová spoločnosť plánuje zvýšiť počet výrobných pracovníkov o 150 až 200 a aj tým aktívne prispieť k riešeniu extrémne vysokej nezamestnanosti v Rožňave," hovorí JUDr. Klára Ščepánková, riaditeľka GEMTEX, a. s. Rožňava. "Už v 22. týždni zaplatil Schiesser veriteľom 41 mil. Sk a začína sa uskutočňovanie projektov, ktoré posilňujú perspektívnosť pletiarskej fabriky. Ide napríklad o inštaláciu satelitu, ktorý umožní Rožňave napojenie na počítač v Nemecku, ale aj investície do ďalšieho strojového parku, do zlepšenia energetického zásobovania i stavbu objektu GEMTEX-u.

Šťastný koniec? Germánsky Schiesser sa stal novým majiteľom GEMTEX-u a pani riaditeľka nezabudne podotknúť, že vedenie závodu ostane slovenské aj v budúcnosti. Lenže - zároveň sa vie, že príchod zahraničného kapitálu na Slovensko nie je ružový. GEMTEX má snahu čo najrýchlejšie splniť aj tú časť zmluvy, podľa ktorej plánuje zvýšiť počet výrobných pracovníkov o 150 až 200. Možno si poviete - v regióne s takmer 24-percentnou nezamestnanosťou nie je nič jednoduchšie. Človek by predpokladal, že v GEMTEX-e si nezamestnané ženy budú podávať kľučku. Nuž, máte to vidieť...

Úrad práce začal z podnetu GEMTEX-u pripravovať v Rožňavskom okrese stretnutia žien, ktoré by firma chcela prijať na miesta šičiek a kontrolórok. Šancu by malo dostať približne 150 žien a dievčat. V meste Revúca, kam úrad práce pozval na jedno zo stretnutí 90 žien, prišlo 77. Väčšina z nich s informáciou, že zdravotné problémy (na ktoré mali lekárske svedectvá), rodinné starosti (predpokladala sa práca v dvojzmennej prevádzke) a iné problémy im neumožňujú zamestnať sa v GEMTEX-e. A tak po stretnutí mali záujem o prácu len tri ženy...

"Vieme, pre mnohé je problém autobusová doprava. Počet spojov je nízky, mnohé odchádzajú tesne po 14.00 h, keď sa u nás končí zmena, pričom my trváme na dôslednom dodržiavaní pracovného času. Rokovali sme so zástupcami autobusovej dopravy, zatiaľ nie veľmi úspešne," konštatuje riaditeľka Ščepánková.

Kým súčasná legislatíva umožní ľuďom neakceptovať ponuku pracovných miest, ženy si v GEMTEX-e kľučku podávať nebudú.

Schiesser je napriek vyše dvojročnej prítomnosti v GEMTEX-e v tomto regióne nový. Nielen tým, že firemná značka (luk, ktorý cieli nahor, k hviezdičkám) otvorila tričkám, nočným košeliam, trenírkam a iným výrobkom cestu z Rožňavy na západné trhy. Aby bola možná, bolo popritom treba napríklad zavrieť bufet. Ako u nás bývalo (a ešte býva) zvykom, permanentne otvorený bufet znamenal, že z dielní si ženy podchvíľou odskakovali nakupovať. Cez prestávku (jednotný čas pre celú fabriku) sa stálo v dlhom rade. Nový prevádzkovateľ bufetu súhlasil s otváracím časom, ktorý je totožný s prestávkami a dielne už nemajú prestávky v rovnakom čase. Všetko je v poriadku, v novoupravených jedálničkách je kultúrne prostredie. A pracovný čas sa využíva na prácu. Šičky, ktoré boli na exkurzii v Nemecku, videli, že ich kolegyne dokážu v priemere plniť výkonové normy aj na 120 percent, a že to nie je nedosiahnuteľná méta. Ľudí, s ktorými sa GEMTEX rozlúčil, zatiaľ nebolo veľa - gemerské ženy vždy vedeli pracovať. Tie, ktoré naozaj chcú pracovať poctivo, tu majú otvorené dvere.

Schiesser je rozhodnutý od začiatku čeliť každej fáme. Preto po stretnutí s rožňavským primátorom bude nasledovať informačný kontakt aj s poslancami mestského zastupiteľstva. A keď bude nový majiteľ spokojný aj s výzorom závodu, ktorý bol veľmi zanedbaný, pripravia pre všetkých záujemcov deň otvorených dverí. Gemerčania tak sami posúdia, čo im prítomnosť prestížnej západoeurópskej textilnej firmy prináša. To azda konečne pomôže aj iným rozlúčiť sa s pretrvávajúcim mylným názorom, že koncern SEH získal GEMTEX za jednu slovenskú korunu.