právach štátom Slovenská republika v spore na ochranu osobnosti známom ako kauza Slobodník - Feldek. E. Valko tak urobil po vyčerpaní všetkých vnútroštátnych opravných prostriedkov vrátane mimoriadneho, ktorým je na Slovensku dovolanie. Spomínaný dohovor je pre Slovensko záväzný. Prílohu viac ako desaťstranovej sťažnosti tvoria rozličné dokumenty, napr. uverejnené články o D. Slobodníkovi, z ktorých Feldek pri hodnotení jeho minulosti vychádzal, žaloba D. Slobodníka či predmetné rozsudky slovenských súdov. V úvode sťažnosti je zhrnutie skutočností, podľa ktorých sa D. Slobodník stal po parlamentných voľbách v roku 1992 ministrom kultúry SR. Vzápätí v bývalej ČSFR, ale aj v zahraničí bolo publikovaných množstvo článkov, ktoré sa zaoberali jeho minulosťou. Konkrétne sa uvádzalo, že bol členom Hlinkovej mládeže a zúčastnil sa na špeciálnom teroristickom kurze v Sekuliach, ktorý bol vedený členmi nemeckej tajnej služby. Ľ. Feldek napísal báseň s názvom Dobrú noc, moja milá a uverejnil aj výzvu Za lepší obraz Slovenska - bez ministra s fašistickou minulosťou, kritizoval minulosť D. Slobodníka, ktorá ho robila ako politika neprijateľným. D. Slobodník podal žalobu z dôvodu ochrany osobnosti, v ktorej žiadal od Ľ. Feldeka verejné ospravedlnenie a z titulu nemajetkovej ujmy aj zaplatiť 250 000 korún. V sťažnosti podanej JUDr. E. Valkom sú ďalej uvedené rozsudky troch súdov, ktoré sa touto záležitosťou zaoberali. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v dovolacom konaní vyjadrenie Ľ. Feldeka o fašistickej minulosti D. Slobodníka sú "hrubým osočovaním a znevažovaním občianskej cti osoby a života a neoprávneným zásahom do osobnosti navrhovateľa Dušana Slobodníka". V sťažnosti poslanej do Štrasburgu E. Valko uvádza, že v súlade s ustálenou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva sú hranice prijateľnej kritiky širšie u politických osobností a verejných činiteľov ako u súkromných osôb, pričom sa opiera aj o niekoľko konkrétnych rozhodnutí Európskeho súdu, vydaných v súvislosti s ochranou slobody slova a prejavu.

Autor: SME - jo