Horná Ves nie je typickou slovenskou dedinou. Má síce krčmu aj obchod, ale chýba v nej kostol a namiesto malých rodinných domov jej dominuje sídlisko. „Pátrali sme po tom, kedy našu obec založili. Hoci to tak nevyzerá, je poriadne stará a existovala už v 14. storočí,“ hovorí starostka obce Valéria Salayová. Napriek dlhej histórii nájdete v celej dedine jedinú pamiatku. Jednoduchý barokový morový stĺp, ktorý mal pôvodne stáť v Kremnici. Tamojším mešťanom sa však zdal málo honosný a neskôr v meste začali stavať oveľa zložitejší stĺp. Ten menší nakoniec zdedila Horná Ves.

V obci však majú aj ďalšiu perličku. Z tejto dediny pochádzala posledná slovenská bosorka Katarína Belavá, ktorá po troch rokoch mučenia zhorela v roku 1729 na hranici.

Horná Ves bola viackrát pričlenená ku Kremnici a o jej poslednom osamostatnení rozhodli obyvatelia pred takmer piatimi rokmi v referende. Kým nebola súčasťou Kremnice, bola to dedina so staršími obyvateľmi. V 80. rokoch sa však v nej začalo stavať satelitné sídlisko pre Kremnicu a po nasťahovaní mladých rodín sa veková štruktúra obce pohla výrazne nadol. Najviac to vidno ráno, keď sa 180 školopovinných detí hrnie do školských autobusov. V obci totiž školu ani materskú školu nemajú. Vedenie obce stavia celú stratégiu na mladých. S pomocou rozvojových fondov a mimovládnych organizácií sa im podarilo vybudovať detské ihrisko, viacúčelovú športovú plochu, posilňovňu a zrekonštruovali dom kultúry.

Po narodení dvoch prírastkov do hornoveských rodín, ktoré sa očakávajú v najbližších mesiacoch, vekový priemer opäť poklesne.

KVETA FAJČÍKOVÁ