Maliar Ivan Pavle: "Dobrá maľba by mala byť výsostne individuálna"

V Galérii mesta Bratislavy v Mirbachovom paláci sa nedávno skončila výstava výberu zo súčasnej maliarskej tvorby Ivana Pavleho (1955), ktorá v autorskej koncepcii I. Jančára vyvolala zaslúžený ohlas u laickej i odbornej verejnosti. I preto sa jej reinštal

ácia pripravuje na budúci rok v Turčianskej galérii v Martine. Ako však I. Pavle pre SME prezradil, s jeho maliarskou tvorbou by sa mali v blízkej budúcnosti stretnúť i diváci v zahraničí. Podľa charakteru tvorby Ivana Pavleho sa zvykne tvrdiť, že je to bežec na klasické trate. Ako maliar potom vníma neklasickejšie výtvarné prejavy? "Sú mimoriadne dôležité a veľmi rád si pozriem napríklad dobrú inštaláciu," odpovedá výtvarník. "Aj tam sú jasné kvality a zreteľne vidieť odpady." Podľa I. Pavleho by dobrá maľba mala byť v prvom rade výsostne individuálna. "Forma si už zahrala na všetkých stupniciach. Podstatné je ľudské, to by sme v dielach mali hľadať a to by malo v nich aj zostať. Príkladom je Vincent van Gogh, ktorý po formálnej stránke neobjavil nič nové, ale jeho duchovná sila bola taká obrovská, že presvedčil celý svet. Mám pocit, že práve duchovno momentálne absentuje aj v najnovších trendoch." I pre van Gogha však bolo obrovské nasadenie sebazničujúcim. Ako sa dá dostať z vnútorných depresií, keď sa umelec dostane do slepej uličky? "Kríza je jedným z najdôležitejších momentov v tvorbe," tvrdí Ivan Pavle, "a prekonávaním prázdnot sa určuje kvalita bežca na trati - čím dlhšia trať, tým viac kríz. Keď si výtvarník uvedomí krízu, je to veľmi dobré, lebo po takomto období prichádza nejaký objav." Ivan Pavle v niektorých maľbách inšpirovaných históriou (napríklad obraz Babylon) pracuje so staromajstrovskou technikou... "Mytologické témy sú pre mňa ako chôdza nohy - Babylon je pre mňa príkladom neutíchajúceho ľudského snaženia. Rád využívam torzá ako archeologické nálezy z minulosti, ktoré si divák môže potom domýšľať. Vnímateľ obrazov je veľmi dôležitý, je súčasťou obrazu, lebo on dotvorí torzo. Staromajstrovský spôsob ma priťahuje, môže byť zdrojom určitého poznania a navyše je dobre čitateľný aj pre súčasného diváka, ktorý sa ľahšie naladí na moju frekvenciu... Vo svojich obrazoch sa často vyjadrujem figúrou. Vie však byť taká abstraktná a zároveň mnohoznačná, že je nevynásobiteľná - je to ako partia šachu. Určite sa k nej budem vracať, i keď budem balansovať na hrane s abstrakciou." Nemusí však umelec robiť vo svojej tvorbe kompromisy, aby bol aj komerčne zaujímavý? "Určite je dôležitá schopnosť mať v nádrži toľko benzínu, aby maliarov motor nezhasol. Okolo nás žilo možno 'milión' van Goghov, ale stratili sa, lebo nemohli načerpať energiu. Ja som obklopený takými ľuďmi, ktorí ma aj v prípade najväčšej krízi podporia, a preto nemám strach, že by som nevyžil. Keby som začal robiť kompromisy, je to prvý predpoklad na to, aby mi ľudia prestali veriť."