Taká smola! Taký neočakávaný zvrat v deji! Václavova svokra, zamestnaná vo vinosadskom potravinovom veľkosklade začiatkom tohto roku nemôže tušiť, aký príbeh sa zrodí po jej nevinnom pohoršení nad firemnou aviou prevážajúcou z Bratislavy do veľkoskladu peniaze v hotovosti.

"Predstav si," povie v januári '95 Václavovi, "Trafika Barczi nenakupuje u nás tovar na faktúru! To sa neboja, že ich niekto prepadne?"

Václav je 22-ročný policajt, pracuje na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Modre, a svokre dá za pravdu: "Je to fakt trúfalosť, dnes, keď sa toľko kradne!" Možno kdesi tu štartuje dej tragédie, o ktorej bude o tri mesiace hovoriť celé Slovensko. Pretože o avii sa Václav zmieni Romanovi - 27-ročnému kolegovi z policajného oddelenia. Prečo? Vašek mykne plecom. Tá otázka súdu ho aj po necelom roku viditeľne otravuje. No prečo asi! Roman je nadstrážmajster, on, Václav, podpráporčík, obaja nosia policajné uniformy, hovoria si všeličo. Aj o avii.

Ani ďalšia významná informácia nenechá na seba dlho čakať. Na scénu vstúpi Ivan - študent Policajnej akadémie v Modre. Stretne Romana s Václavom kdesi na modranskom námestí a dá im najavo, aby sa vyparili z mesta, má vraj pre nich supersprávu. Odfrčia v aute kdesi na perifériu a tam to študentík vysolí. Bol na exkurzii v modranskom kriminalisticko expertíznom ústave a všimol si, že tam, v obyčajnej plechovej skrini, majú poriadne množstvo zhabaného 'heráku'. Nebol by asi veľký problém v noci tam zájsť a kontraband premiestniť do lepšej opatery... (Súd neskôr skonštatuje, že išlo o 40 kg heroínu za 17 miliónov korún, z ktorého by bolo možné pripraviť tisíce dávok...)

Roman ožije. €ože?! 'Herák?' S tým treba fakt niečo urobiť! Chcelo by to precízne naplánovanú akciu, ktorá si vyžiada väčší počet ľudí! Na otvorenie skrine musia povolať profesionálneho zámočníka, potrebujú kukly, zbrane... Plán sa zatiaľ iba rodí, no jeho obrysy sú lákavé. Ak všetko klapne, budú môcť ľuďom vyplatiť na ruku po milióne korún, a to hocikto neodmietne. 'Herák' je poklad, z ktorého sa všetci poriadne nabalia... Predstava o rozprávkovom bohatstve okamžite infikuje partiu. Ivan sa obzrie po nejakých parťákoch, Václav prihodí, že v priestoroch kriminalistického a expertízneho ústavu kedysi robil tri mesiace ostrahu a terén dôverne pozná, Roman premýšľa, ako sa dostať k súkromným zbraniam, no najmä k peniazom, za ktoré ich kúpia.

Udalosti, zdá sa, bežia ako po masle. Podporučík využije mesiacmi starostlivo vychodenú cestičku. Už dávnejšie totiž navštevuje podnikateľov v budmerickom Unistave, malej súkromnej stavebnej firme, kde sa kedysi predstavil ako ich okrskár a dal im najavo, že keby niečo, tak od neho, od Romana, môžu kedykoľvek čakať pomoc. V Unistave často posedáva po šichte, no ako starostlivý okrskár si nájde čas i počas služby. Na prelome februára a marca, keď cíti, že dôvera a vzájomné sympatie dosiahli vyhovujúcu úroveň, vyrukuje pred podnikateľmi s netradičným návrhom. Na kúpu bytu potrebuje súrne 200 tisíc korún, ktoré, ak by mu ich firma na mesiac zapožičala, vráti aj s poriadnym úrokom. Ide v nejakom kšefte s prepravou videokaziet z Holandska do Ruska, na ktorej sa nabalí, a preto môže vrátiť dlh hoci aj s 50 alebo 100-percentným úrokom. Podnikatelia sa najskôr zdráhajú: firma sa váľa vo finančných problémoch, horko-ťažko prežila zimu, a teraz má požičiavať peniaze? Policajt má naponáhlo: ak nepožičia firma, s takým úrokom ho založí hocikto z Budmeríc. Takže ako? Nepožičiate? Podpíšu zmluvu o pôžičke so 100-percentným úrokom, no štatutárny zástupca Unistavu po jeho odchode prehodí: "Keby aspoň tých 200 tisíc vrátil..."

S dvesto papiermi vo vrecku sa už dá všeličo rozbehnúť. Na akciu Akadémia potrebujú auto a musia zaplatiť ľudí, ktorí získajú kontakt na držiteľov súkromných zbraní. Ešte šťastie, že Václav má istého spoľahlivého príbuzného. Je nezamestnaný, zalepia mu oči piatimi tisíckami a prikážu, aby sa porozhliadol po kamošoch, čo vlastnia "kvéry" na kšeft. Príbuzný okamžite vysnorí lepšie informovaného sprostredkovateľa. Medzi ním a vlastníkom pištole, ktorá o čosi neskôr bude zabíjať, sa odohrá rozhovor:

"Potrebujem dve búchačky, človeče. Najlepšie budú pištole. Deviny. Môžeš?"

"Deviny? A načo ich chceš?"

"Na kšeft pre kamoša."

"Kam to pôjde?"

"Buď bez obáv, za kopce."

Sprostredkovateľ kšeftu vie, že jednu búchačku volaný nabetón má. Videl ju u neho raz v robote, v dielni. €osi na nej majstroval. Bola to stará steyerka z roku 1912, na kšeft ako vyšitá.

"A ešte by si mohol zohnať samopal aj s nábojmi. A desať granátov. Tiež na kšeft."

"Nedrbe ti? Protitankovú pušku nechceš?! Odkiaľ mám zobrať toľko kvérov?"

Muž na druhom konci telefónneho spojenia napokon sprostredkovane odpredá policajtom dve staršie pištole značky Steyer a Fromer stop s dvadsiatimi piatimi nábojmi za 27 tisíc korún, no výzbroj ešte stále nepostačuje. Chcelo by to aj nejaké pušky. Pôžička z Unistavu preteká do ďalších rúk. Organizátori prepadu akadémie poznajú v €astej chlapíka, ktorý údajne našiel vojenskú flintu pohodenú na smetisku, a, znie to opäť neuveriteľne, mladý modranský podnikateľ, dlžný policajtovi Romanovi 20 tisíc korún, objaví v katastri Gaštanka malokalibrovku. Po trištvrte roku si však už pred súdom nevie spomenúť, prečo šiel do lesa a prečo odbočil z turistického chodníka práve ku stromu, kde ležala zbraň. Roman ju od neho preberie a odpustí mu z dlhu polovicu sumy. No podnikateľ poteší kamaráta v uniforme aj inak: objedná a na čiernom trhu zakúpi policajtom toľko urgovanú rádiostanicu.

Nadišiel čas rozšíriť partiu o vlamača a komplicov. Roman sa pousiluje. Osloví dvoch mestských policajtov, z ktorých jeden už mal v minulosti konflikt so zákonom, a kontaktuje profíka v narábaní s planžetami. Dohodnú si termín akcie na sobotu 4. marca, no ešte predtým niekoľkokrát zamieria autom na obhliadku k akadémii. Plán by nemal stroskotať: v noci zaparkujú pri zadnej časti objektu, mestskí policajti s adeptom štátnej polície zaistia plot a Václav s Romanom a vlamačom preniknú do akadémie. Teoreticky je to hračka, no keď má dôjsť k lámaniu chleba, zlyhá vlamač. Štvrtého marca večer nie je na dohodnutom mieste a partia policajtov zúri. V aute padajú nadávky. Vlamača nájdu až nadránom rozblázneného na akejsi diskotéke. Akadémiu musia presunúť na inú sobotu - 11. marca. No ešte prv, v piatok desiateho, vybavia aviu s nápisom Barczi. €o ak práve vtedy povezie prachy na nákup cigariet? Roman dá echo kolegovi Františkovi z mestskej polície a 10. marca sa aj s Václavom vychytia v narýchlo kúpenom čiernom Passate za 25 tisíc smerom k Bratislave. "Pri Vajnoroch sme odbočili na vedľajšiu cestu, zamierili do poľa, a mne až vtedy došlo, že Roman chce prepadnúť aviu," predstiera neskôr pred súdom svoje prekvapenie Václav, ktorý si vraj až do poslednej chvíle myslel, že všetko sú iba "kecy" a žarty. Zavalitý František sa vedľa Václava na lavici obžalovaných nad tou obranou iba nepatrne pousmeje. Ak by sa na konci tohto príbehu nezviezol pod volant 22-ročný vodič s prestrelenou hlavou, možno by celá kauza vyznela skôr ako komédia. Predseda senátu ju ilustruje záhadnými zhodami okolností: "V €astej je na smetisku len tak pohodená funkčná guľovnica, v lese nad Modrou rastú okrem húb aj vojenské pušky, a obžalovaný Václav, v aute s načierno zadováženými zbraňami a vysielačkami, si do poslednej chvíle myslí, že jeho kolega s prepadom avie iba žartuje."

Desiaty marec, predpoludnie, poľná cesta medzi Vajnorami a Svätým Jurom.

Václav v uniforme a František v teplákoch si navzájom vymenia odevy. Posledné pokyny: Ak Václav spozoruje aviu s nápisom Barczi, oznámi to vysielačkou Romanovi a Ferovi. Obaja budú čakať v policajných uniformách pri odstavnom parkovisku asi tristo metrov od kontrolnej veže systému Slovakia Alfa. Je to jasné? Lenže po polhodine akcia padá. Roman sa vracia namrzený: "Dnes už avia nepôjde, urobíme ju neskôr. A nezabudnite, že zajtra je jedenásteho, ideme po heroín do akadémie!" Ale s plánmi to zasa nevychádza. Druhý termín na vybratie akadémie tentoraz nedodrží študent Policajnej akadémie. Vie presne, kde je tá skriňa s heroínom, a teraz sa na to vykašle? Je normálny? Roman vraj ukrutne nadáva, bez študentíka nikam nepôjdu. "Zámerne som posúval termíny stretnutí pred akciou Akadémia, aby sme sa nikdy všetci nestretli," píše Roman v rozlúčkovom liste pred samovraždou, ktorého obsah označia ostatní kumpáni za zavádzanie slabocha a bohapustú lož. Z jeho posledných slov vysvitne, že štvrtého marca zámerne dohodol stretnutie s vlamačom na skorú rannú hodinu a partiu oklamal, že majú zraz už večer. A podobne to vraj spískal aj so študentíkom. Samovražda vygumuje možnosti ďalšej konfrontácie pri vyšetrovaní, no senát už nemá pochybnosti. Množstvo získaných dôkazov o vodcovskej úlohe, autoritatívnej povahe a agresívnych črtách Romana robia z listu iba papier obdarený posledným zúfalým výkrikom človeka, ktorý neuniesol ťarchu svedomia. Roman má s Václavom službu v noci z 13. na 14. marca, no na oddelenie nepríde. Zavíta tam až ráno a prikáže Václavovi, aby sa neprezliekal do civilu. Pôjdu prepadnúť aviu. Roman má pod palcom služobného Favorita a operačnému dôstojníkovi vysvetlí, že objednal auto na opravu do Bratislavy. V deň D sa konajú ostré streľby modranského policajného oddelenia v €astej, no Roman s Václavom majú voľno: ideálny čas na uskutočnenie prepadu. Dušan Barczi, majiteľ tabakovej firmy tvrdí: "Neverím, že páchatelia šli do akcie náhodou. Som presvedčený, že od niekoho dostali echo, informáciu, že práve 14. marca budú v avii peniaze."

Policajným terčíkom zastavia toľko očakávané firemné auto a Roman nastúpi do kabíny vodiča. Avia prejde ešte niekoľko metrov hlbšie do odstavného parkoviska, no Václav, sediaci za volantom policajného Favorita, nezaregistruje výstrel. Inkriminovaný okamih popisuje každý z nich inak.

Roman v rozlúčkovom liste: "Nastúpil som do kabíny a požiadal vodiča Martina Šama o vydanie peňazí. Keď mi ich podával, vrhol sa na mňa, no mne sa ho podarilo odsotiť a vystreliť naľavo od neho. Bol to varovný výstrel. Pôvodne som mal vodiča omráčiť elektrošokom, no ja som mu povedal, aby si ľahol na sedadlo, lebo môj partner ho chce zabiť. Nech si zapamätá ešpézetku policajného auta. Lenže potom mi Václav vzal pištoľ a vodiča dorazil."

Václav pred vyšetrovateľmi: "Po celý čas som sedel v aute. Keď prišiel Roman a povedal mi, že vodiča zastrelil, prekvapilo ma to. Dohodli sme sa, že ho iba omráči elektrošokom."

Vyšetrovatelia na základe balistických analýz však pracovali s tézou, že vodič avie bol zastrelený už pri úvodnej kontrole dokladov. Podľa nich pálil strelec z cesty do otvoreného okna.

Za volant avie si sadne Roman, Václav ho sleduje najskôr vo Favorite, potom v čiernom Passate do katastra obce Horné Orešany. Tam aviu aj s vodičom podpália a ukradnutú sumu - 2 milióny 72 tisíc korún uschovajú v troch igelitkách do Václavovej skrinky na oddelení polície. Václav dostane za úspešnú akciu 50 tisíc. Na začiatok. Spokojní sú aj v budmerickom Unistave, kde Roman asi po troch týždňoch od podpisu pôžičky prinesie 400 tisíc. Prevoz sumy zabezpečuje ďalším autom Romanov brat. "Odkiaľ máš toľko peňazí?" spýta sa ho. "Vyšiel mi ten kšeft s videokazetami," odvetí Roman a dodá, že viac mu zatiaľ nemôže povedať. Rozprávku zopakuje aj pred podnikateľmi z Budmeríc. No po niekoľkých dňoch zavíta do Unistavu opäť a prinesie ďalšie peniaze: 832 tisíc požičia stavebnej firme na nábeh novej výroby a 800 tisíc si chce uschovať u nich v trezore. Podnikatelia sa nestačia čudovať. Hoci o lúpežnej vražde v tom čase hovorí celé Slovensko, nezalomcuje nimi žiadne podozrenie.

Na súde sa všetci svedkovia tvária prekvapene. Takéto rozuzlenie nečakali, veď Roman s Václavom boli policajti!