h živočíchov tu je. To všetko kedysi žilo. Teraz je to mŕtve a zmrznuté. Aby sme zachránili aspoň niekoľko rakov, tak sme ich poprenášali z jednej strany nádrže na druhú - spolu s mojou manželkou a niekoľkými rybármi. Sú tu dva výpusty a pri jednom zostalo aspoň trochu vody. Niekoľko rakov sme pustili do potoka. Pán podnikateľ Šípoš si mal uvedomiť, že už je november, a preto nádrž nemá čo vypúšťať, lebo mrazy môžu udrieť každú chvíľu. V rybníkoch, ktoré sú určené len na chov rýb a vypúšťajú sa každý rok, sa živočíchy, ako sú raky, mušle, slimáky a podobne, neudržia. Ale táto priehrada je napustená už niekoľko rokov, tak sa tu tieto živočíchy rozmnožili. Kvôli nedbalosti a ziskuchtivosti jedného podnikateľa tu zahynuli desaťtisíce rakov a mušlí! Som len zvedavý, kto dal povolenie na to, aby bola priehrada vypustená..."

Keď som vo štvrtok popoludní dostal fax od pána podnikateľa RNDr. Jána Šípoša, CSc., generálneho riaditeľa spoločnosti BIOTREND v Pezinku a súčasne ďalších firiem, medzi ktorými je aj B.INTERNATIONAL FISHING, veľmi ma jeho obsah prekvapil. Pánu podnikateľovi som totiž v ten istý deň poslal na autorizáciu časť jeho výpovede, ktorú som chcel zverejniť v našich novinách. Z etického hľadiska som to považoval za nevyhnutné, pretože pán Šípoš si pri našom rozhovore v stredu tento týždeň vyslovene želal text pred jeho uverejnením vidieť a autorizovať. Jeho odpoveď však bola nasledovná:

"Vážený pán Pankovčín,

ďakujem vám za prepis nášho rozhovoru zo včerajška. Keďže neviem, k čomu sa mám vyjadriť (nepoznám stanovisko druhej strany), rozhodol som sa nasledovne:

- naša firma zajtra (t.j. v piatok - pozn. red.) podáva trestné oznámenie na p. Stanislava Mrvu za krádež rýb z nášho rybníka v Budmericiach,

- žiadam, aby žiadna forma môjho vystúpenia a rozhovoru nebola publikovaná, napriek tomu, že udalosti z priebehu výlovu rýb, tak ako som vám ich porozprával sú pravdivé, a na uvedených faktoch trvám,

- k problému sa vyjadrím až ako reakcia na publikované informácie.

Dôvodom môjho rozhodnutia je to, že naša firma bola poškodená vyššie uvedeným človekom, čo bude posudzovať orgán činný v trestnom konaní. Žiadam preto ešte raz, aby žiadne moje stanovisko nebolo publikované.

V Pezinku 8. 12. 1992

RNDr. Ján Šípoš, CSc"

(Fax od pána podnikateľa Šípoša je v doslovnom znení, a preto nech čitateľa nepomýli nesprávny dátum pod textom - pozn. red.).

O čo vlastne išlo? Išlo o to, že pán podnikateľ J. Šípoš si v Budmericiach prenajal na tento rok rybník. Na tom by ešte nebolo nič zlé. Horšie je to, že päť rokov udržiavaný rybník vypustil v novembri (keď by sa to už podľa rybárov nemalo robiť) a začiatkom decembra ho úplne vylovil. Pri tomto jeho - podľa miestnych rybárov amatérskom - zákroku zahynuli tisíce chránených živočíchov - napríklad rakov bahenných a riečnych a sladkovodné mušle. Budmeričania tak prišli nielen o miesto oddychu, ale aj o krásne prostredie plné rýb. Kým sa totiž obnoví fauna a flóra v spomínanej nádrži, bude to trvať dobrých 3-5 rokov a stáť nemalé finančné prostriedky. Nielen pán Mrva, ktorého podnikateľ Šípoš obviňuje z krádeže, ale aj množstvo ďalších Budmeričanov mi tvrdilo, že pánu Šípošovi nešlo o nič iné, len aby rýchlo zbohatol. Preto vraj dal vypustiť rybník a dal ho vyloviť, pričom ryby na mieste porozpredával za nemalé sumy a "bez papierov".

A takto to celé videl doktorom Šípošom obvinený budmerický rybár - pán Stanislav Mrva:

"Budmerická vodná nádrž má asi 17 rokov a rozlohu asi 65 hektárov. V poslednej dobe slúži len na športové rybárstvo. Pred piatimi rokmi bola vypustená a všetky ryby vylovilo Štátne rybárstvo v Stupave. Po výlove ostala nádrž pustá. My Budmeričania sme sa na to nemohli pozerať, tak sme chytali malé ryby (predovšetkým zubáče) a nosili ich naspäť do rybníka. Bolo to asi 3000 malých zubáčov. To sú práve tie kusy, ktoré pán podnikateľ teraz vychytal a popredával. Štátne rybárstvo Stupava si zobralo nádrž naspäť, ale ryby, okrem karasov, tam nenasadili. Pred tromi rokmi začal podnik Rybochov (bývalé Štátne rybárstvo) predávať povolenky na lov rýb v nádrži. My rybári sme si dali žiadosť na založenie športového rybárskeho klubu na obecný úrad v Budmericiach, ale nám nebolo vyhovené, lebo neboli vyrovnané majetkovoprávne vzťahy.

Pred rokom si však nádrž prenajal súkromný podnikateľ Ján Šípoš a začal vo veľkom predávať povolenky. Jedna stála 450 korún na celý tento rok. Neviem, ako to išlo, lebo so Slovenským rybárskym zväzom - pokiaľ viem - vôbec nespolupracoval. V súčasnosti už vraj Budmerická nádrž patrí Povodiu Váhu, a on ju má v prenájme u nich. Aj keď povolenky sú do konca roka, my rybári nemôžeme chytať už dva mesiace. V novembri rybník začal vypúšťať, a teraz je už vylovený. Keď som mu to uviedol ako argument, povedal mi, že môžeme ísť chytať do Vištuka, kde má tiež prenajatý rybník. Ale Vištuk je odtiaľ asi osem kilometrov!

Na celom prípade je však zaujímavé to, že také priehrady, ako je naša, by sa vypúšťať nemali. Pán podnikateľ však tvrdil, že kúpil ryby, je ich vlastníkom, a môže si s nimi robiť, čo chce. Ale na vypustenie takejto veľkej priehrady predsa musí mať nejaké povolenie! Nachádzali sa v nej raky, a to hneď dva druhy: rak bahenný a rak riečny. Okrem toho pri vypúšťaní uhynuli desaťtisíce mušlí a rýb.

Pán Šípoš začal s výlovom bez adekvátnej prípravy v piatok 2. decembra. Podľa môjho názoru si na túto robotu najal amatérov. Nič nebolo nachystané. Napríklad vylovené ryby dávali do suchých kadí, v ktorých nebola ani voda... V rybníku bolo minimálne 30 metrákov zubáčov, kapry jeden od 10 do 18 kilo, šťuky... spolu určite viac ako 5 ton rýb. Zisk (odhadom) môže byť okolo pol milióna korún. Pokiaľ viem, kapra predával po 50 Sk, zubáča po 150 Sk a sumca po 200 Sk.

Keď to vyťahovali z vody, bolo na brehu množstvo ľudí, predovšetkým súkromní podnikatelia, ktorí od neho priamo na mieste tie ryby vykupovali. Samozrejme, bez všetkého, bez papierov. Pokiaľ viem, od novembra je takýto hromadný výlov rýb nepovolený, aj keď športový rybár môže chytať do konca decembra.

V sobotu 3. decembra som sa tam išiel pozrieť. Ešte to nebolo vylovené. Strašne ma to hnevalo, lebo som videl tie zamrznuté kade na výlov rýb, aj vodu v rybníku. Ak chcel ďalej loviť, musel preraziť ľad. Išiel som za ním, predstavil som sa mu: Reku pán Šípoš, ja som Mrva, toto by ste nemali robiť. Ja som rybár, idem po Budmeričanov, a toto vám nedovolíme, lebo je to týranie tých rýb a všetko to tu zničíte. Išiel som teda zavolať chlapov z dediny, ktorí sú tiež rybári. Prišlo nás asi dvadsať. Urobili sme bariéru a pánu Šípošovi sme povedali, že ryby sa von už vynášať nebudú a do toho, čo tam zostane, sa dopustí voda, aby to ďalej žilo. Tí robotníci, čo tam boli, vyšli z vody. Potom sme čakali asi dve hodiny. Pán podnikateľ do nás stále vyskakoval, doniesol nejaký papier a tvrdil, že ryby sú jeho majetok. Potom odišiel a vrátil sa s dvoma policajtmi z Modry. Upozornili nás, aby sme nič nerobili, lebo majiteľom rýb je on, aj keď ani im sa spôsob výlovu nepáči. Tak sme ustúpili. Nechceli sme konflikt. Nakoniec som poslal dvoch chlapov k prítoku vody, čo už bol prehradený, aby aspoň tým malým rybkám, čo ostali, pustili vodu, aby to všetko nezahynulo. Mne to celé pripadá tak, ako keď si kúpite hektár lesa za stotisíc, vyrúbete ho, drevo predáte za osemstotisíc a potom poviete: Načo mi to je?

Keď nádrž vypúšťal, ja som tadiaľ chodil. Pán Šípoš prišiel ku mne a vraví mi: Čo vy tu robíte, ryby chytáte? On tam chodil ako kovboj: s pištoľou.

Ja mu vravím: ako môžem chytať, keď tu nemám udicu? A keby som aj chytal, mám povolenie. A on mi vraví: Tu nemáte čo hľadať, môžete ísť chytať do Vištuka.

Reku, akým právom? Ja mám povolenie tu v Budmericiach. Mali ste oznámiť dopredu, že máte v úmysle vypustiť nádrž...

Vinou toho, že ušetril na profesionáloch, pokapalo množstvo rýb. Časť výlovu odviezol a, ako mi povedal jeden šofér, čo ich vozil, dávali to v jednej dedine do nejakých bazénov.

Kedysi bola v Budmericiach jedna pekná, čistučká priehrada. Dnes je to zničené a za takých tri až päť rokov tam nebude života. Najviac je škoda práve tých rakov. Tu všade na okolí raky vyhynuli a zachovali sa len v nádrži a v riečke, čo do nej vteká. Teraz pokapali aj tie."

Nasledujúcu výpoveď pána Šipoša som pôvodne v doslovnom znení nechcel zverejniť. Presvedčil ma až jeho fax (uverejnený na začiatku tejto reportáže). Nechcem byť v tomto budmerickom spore sudcom. Dávam na zváženie čitateľovi, nech sa sám rozhodne, kto z týchto dvoch pánov má pravdu a kto klame:

RNDr. Ján Šípoš, CSc., generálny riaditeľ spoločnosti BIOTREND, ktorej dcérskou spoločnosťou je B. FISHING INTERNATIONAL:

"Nie je to taká vec, aby sa to mohlo publikovať. My sme minulý rok odkúpili od Štátneho rybárstva ryby, ktoré sa nachádzali vo vodnej nádrži v Budmericiach ako chovný rybník. Kvôli tomu, aby sme zamedzili pytliactvu, povolili sme chytať ryby pre športových rybárov z Budmeríc, ktorí dostali možnosť chytať na povolenie za 450 korún za rok. Začiatkom novembra som bol mimo republiky a keď som sa vrátil, tak mi pracovníci trnavského rybárstva oznámili, že nejaký dobrák nám vypustil vodu z pravej strany rybníka. Proste ušla nám voda a pytliaci vychytali ryby. Aj keď nechcem nikoho upodozrievať, pravdepodobne išlo práve o tých ľudí, ktorí narobili tieto zmätky. Takže my sme boli nútení vypustiť aj ľavú stranu nádrže. Tú pravú stranu chodili vykrádať obyvatelia z Budmeríc a zo Štefanovej. Tak nám nezostávalo nič iné, len ryby vyloviť. Ale znova opakujem, že tie ryby sú majetkom našej firmy. Mám na to doklady a zmluvu.

Keď mi miestni bránili vo výlove, musel som zavolať políciu. Povedal som, že ja som predsa tie ryby neukradol, ale ich vychytávame. My sme sčasti previezli tie ryby do druhého nášho rybníka vo Vištuku a do jednej malej nádrže do Novej Dedinky. Takže nakoniec tam k ničomu nedošlo a asistovali nám pritom rybári z jednej trnavskej firmy, ktorí sú dlhoroční odborníci a k spôsobu výlovu nemali žiadne pripomienky. Teda tie ryby boli takýmto spôsobom prevezené a časť generačných kaprov sme darovali športovým rybárom v Častej. Takže nedošlo k žiadnej škode. Pravdaže, časť výlovu sme predali priamo na mieste. Celú tú aféru spôsobila jedna, s prepáčením, nechutná skupina ľudí, ktorí nám kradli ryby. Medzi nimi bol jeden šedivý pán (Stanislav Mrva - pozn. red.), ktorý mal tiež povolenku na chytanie rýb. Ale tá povolenka platí na jednu aj na druhú vodu - teda aj na rybník vo Vištuku. Oni (rybári z Budmeríc - pozn. red.) nám v podstate bránili odtiaľ tie ryby vyniesť, a keď polícia nezvládla situáciu - lebo oni boli predsa len v kanadách a tí ľudia v čižmách - tak tá hlúpa tlupa ľudí sa vrhla do vody a jednoduchým spôsobom vykradli tie ryby. My sme boli bezmocní, unavení, znechutení, tí moji pracovníci nemohli nič robiť. Vyložene to bol jeden škaredý, zlodejský ťah. Ich vodca deň predtým (v piatok) nám kradol ryby z kadí; chytil najväčšieho zubáča a začal s ním utekať. Tak toto je charakter?

Ja pracujem v oblasti ekológie, takže by to bolo proti môjmu vlastnému svedomiu, keby som urobil nejakú škodu, tak som tam vyzbieral minimálne pätnásťtisíc malých ráčikov. Pochopiteľne, časť rakov tam uhynulo.

Nám sa končí zmluva s Povodím Váhu koncom tohto roku. Teda z našej strany bolo nevyhnutné previezť tie ryby do Vištuku, kde máme zmluvu predĺženú. My sme previezli asi 20 metrákov rýb (2000 kg), ale 50 metrákov (5000 kg) nám možno ukradli. V nádrži totiž ostalo nehorázne množstvo rýb."

Na otázku, či pán podnikateľ Šípoš chce aj naďalej prevádzkovať budmerický rybník, mi doslova povedal:

"O rybník v Budmericiach už teraz nemám záujem. My sme podali projekt, mám tu aj návrhy zmluvy, ktoré som faxoval Povodiu Váhu ešte niekoľko týždňov pred tým, čo sa to udialo, so snahou, že to tam chceme robiť, ale uvedomujem si, že dnes už nemá zmysel podnikať v rybárstve, lebo pytliaci všetko vykradnú..."

A viac k tomu hádam niet čo dodať.