večer na bratislavskej Novej scéne. Zhodou okolností moderátor minuloročného ceremoniálu, chystajúci sa túto sobotu na uvádzanie českých hudobných cien, sa totiž so svojím albumom Meky do nominácií nedostal. Vydavateľstvo PolyGram síce priznalo chybu, že mu album "ušiel" zo zoznamu produkcie ako produkt pražskej pobočky, ale svoj podiel na situácii niesol i zväz, ktorý by nemal pomocné návrhy firiem brať ako definitívnu bernú mincu a odvolávať sa iba na takýto písomný dodatok v nominačných lístkoch. Nevyslovenou satisfakčnou nálepkou poznačenú Grand Prix prevzal Žbirka za vrelého potlesku plnej sály z rúk svojej dlhoročnej kolegyne Mariky Gombitovej, ktorú do pomyselnej siene slávy zapísali pred dvoma rokmi - po Dežovi Ursinym, Pavlovi Hammelovi, Mariánovi Vargovi a Františkovi Griglákovi a pred skupinou Elán. Na záver decentného večera si spolu zaspievali legendárne dueto V slepých uličkách.
Kvalita podujatia, na ktorom ZAI v spolupráci s Hudobným fondom odmeňuje pôvodnú tvorbu v oblasti slovenskej populárnej hudby, sa napriek prípadným výhradám proti prevládajúcemu komerčnému charakteru (plynúcemu z politiky vydavateľských spoločností) a absencii alternatívnejších žánrov zvyšuje. Radikálnej zmeny sa dožilo samotné ocenenie, kedysi nereprezentatívna hlinená soška a dnes vzhľadná zlatá hviezda na čiernom podklade. Organizátori si nerobili ťažkú hlavu z toho, že niekdajšie pražské Gramy sa museli po proteste amerických usporiadateľov Grammy premenovať na Výročné české hudobné ceny, a tak sa pod piatimi cípmi ligoce nápis Grammy Slovensko 1997. Okrem nenominačnej Grand Prix rozhoduje o víťazoch v každej z desiatich kategórií dvojkolové hlasovanie členov ZAI, hudobných redaktorov zo všetkých médií a vydavateľov. Dve ceny ZAI skončili tento rok v rukách svojich vlaňajších držiteľov, keď sa ešte sošky volali Grammy West `96, a priamo na pódiu ich odovzdali sami sebe. Pozíciu na pejoratívne prijímanom poli danceflooru obhájila skupina D-Night a na tróne režiséra videoklipov zotrval Karol Vosátko, opäť s obrázkami k hudbe skupiny Gladiator (minulý rok Sweet Little Mouse, teraz Slovenská). Rockoví králi z Alekšiniec, za svoj vydarený piaty album Legal Drug prekvapujúco nenominovaní, navyše zvíťazili v najprestížnejších kategóriách skupina i skladba roka. Cenu za album Ultrapop si odniesol Hex a za jeho zvuk (spolu s nahrávkou Štyry skupiny Vidiek) Ivan Minárik. Laco Lučenič ako producent nechal za sebou Pavla Daněka, Petra Nagya, Andreja Šebana i Gaba Dušíka. Posledných dvoch, ako aj samotného Lučeniča a gitaristu Henryho Tótha (vlaňajšieho laureáta), porazil medzi inštrumentalistami výnimočný bubenícky zjav Marcel Buntaj a na post textára roka vyniesla Borisa Filana pieseň Buď tma z repertoáru Pavla Hammela. Hoci v objavoch roka mali silnú pozíciu najmä formácia B3 (jej "živé" vystúpenie zaujalo hneď na úvod) či spevák Karol Mikloš, titul patrí kontroverzne debutujúcej Jane Kirschnerovej. Ceny odovzdávali prakticky všetci ich minuloroční držitelia - Pavol Habera (príjemne sa zastávajúci sčasti vypískaného danceflooru slovami: raz sa to spojí s normálnou muzikou), Richard Müller (oznamujúci presun vydania svojho nového albumu o dva mesiace), producent Július Kinček, zvukár Ján Došek či členovia "vlani objavenej" skupiny I.M.T. Smile.
Pochvalu si zaslúži hudobná dramaturgia večera, otvorená rockovou modernou (B3, O.B.D., Gladiator), gradovaná tanečnou "rocky-horror-picture-show" (Opatovský, Ayisi) a vrcholiaca popovým finále (Csáková, Gombitová, Žbirka). Herečka Zdena Studenková sa úlohy konferenciérky zmocnila so sebe vlastným šarmom a možno jej vyčítať snáď iba prehnané sebapripomínanie vlastného cédečka, zaraďujúc sa tak do prítomnej hudobnej spoločnosti, a odvolávanie sa na scenár, kam jej kadečo napísali. S jej britkými politickými narážkami sa môžu do nedele 8. marca, keď záznam o 22.05 h odvysiela druhý program Slovenskej televízie, potrápiť Kubišovi strihači. Napríklad o tom, že pri sčítavaní hlasov neasistovala SIS, ale notárka; že v obálkach sú spečatené nielen osudy interpretov, ale aj ich zmluvy na plesy vlajkových lodí slovenského priemyslu; či o tom, že na Aničku sa cíti stará, na babu hádžucu hrach mladá, a tak si už asi v slovenskom veľkofilme nikdy nezahrá.
