Písať o hudobnom skladateľovi Jurajovi Benešovi (narodenom 2. marca 1940 v Trnave), ktorý tento pondelok oslávil 58. narodeniny, neznamená len sledovať jeho premiéry a študovať jeho partitúry, prípadne klavírne diela. Ide o trvalý, viac ako 20-ročný vzťah k jeho veľkému skladateľskému autputu, vokálnym a inštrumentálnym dielam, ktoré esteticky a intelektuálne nasycujú. V tomto zmysle som v roku 1994 sama predstavila jeho dielo na 17. svetovom kongrese SVU v Prahe. Netreba pripomínať fakt, že Bratislava má bohatú hudobnú minulosť a že mnohí z veľkých autorov, akými boli Mozart, Beethoven, Haydn, Liszt, Schubert, Rubinstein, Bartók či aj tu narodený Hummel, odštartovali svoje medzinárodné kariéry v palácoch prešburských, hudobne vzdelaných a hudbe naklonených mecenášov. O významných skladateľoch tvoriacich na tomto teritóriu v posledných desaťročiach tohto storočia sa málo píše u nás, ale aj v zahraničí napriek tomu, že ich diela boli premiérované na festivaloch novej hudby.
Juraj Beneš, skladateľ osobitého rukopisu, má na konte ceny z Arezza, Atén i Bratislavy. Pôsobí na katedre teórie hudby bratislavskej VŠMU. Jeho rozsiahle a povznášajúce Requiem pre sóla, miešaný zbor a orchester z roku 1986 patrilo medzi pozoruhodné premiéry medzinárodného festivalu Melos-Éthos 1995 popri takých menách, ako sú architekt a skladateľ Iannis Xenakis, György Ligetti, Witold Lutoslawski, Giacinto Scelsi, Alfred Schnittke, Henryk Górecki... Aj ďalší festival Melos-Éthos `97 zdvihol kompozičnú latku skladateľa - jeho Intermezzo 3, premiérované už predtým dvojicou umelcov Škutová-Škuta, nadchlo náročných poslucháčov skladateľsky i interpretačne. Benešova opera na texty J. Kráľa Skamenelý bola uvedená v novembri 1996 v Bratislave a iné komorné diela, napríklad Klavírna sonáta v Klariskách v podaní švajčiarskeho klaviristu Tomasa Dratvu. Na texty Hviezdoslava skomponoval Beneš ešte v roku 1980 operu Hostina. Premiéru mala o štyri roky neskôr, inscenovaná bola iba dvakrát a vzápätí ju vtedajší komisár pre kultúru stiahol z repertoára. Autorovo Sláčikové kvarteto č. 3 z roku 1989, uvedené na Dňoch novej hudby 1991 v Bratislave, dokumentovalo jeho príslovečnú schopnosť vymodelovať komplexnú, dramatickú architektúru, zaujímavý rytmický tvar, bohatú, až eruptívno-beethovenovskú fantáziu. I keď Benešov rukopis sa v poslednom období mení smerom k meditačnej a melancholickej expresívnosti, zdá sa, že mu ide viac o "objektívnu hudbu" než o čisto subjektívne hudobné momenty. Jeho "romantické ego" ustupuje. Jeho rétorická hudba nás ťahá do hlbín, drží v šachu.
Ešte v decembri 1992, po uvedení opery Skamenelý v Londýne, som skladateľa požiadala o rozhovor. Celý bol publikovaný v denníku Cincinnati Post v americkom Ohiu a tu je z neho niekoľko fragmentov.
# Aké princípy, hudobné i mimohudobné, riešite vo svojich skladbách?
"V mojej hudbe sa snažím riešiť tri druhy koncepcie času: dramatický, kde je dôležité smerovanie; lyrický, ktorý je nekonečný a meditatívny, akoby popierajúci existenciu času; a epický, ktorý postupuje v juxtapozícii. V beethovenovskej koncepcii sonáty tieto tri časy existujú v syntéze."
# Ako sa vzťahujú zákony prírody na hudbu?
"Vždy som sa zaujímal o otázky vývoja hudobnej harmónie, intervalov a zákonov ,objektivity`. Vzťahy medzi intervalmi sú najzaujímavejšie. Harmónia v hudbe je to, čo gravitácia vo fyzike. Centripetálne a centrifugálne sily existujú a fungujú aj v hudbe. V harmónii sú tieto sily prehodnotené. Sú potrebné pre vývoj formy a hudobných procesov; záleží na tempe. Keď rýchlosť týchto vzťahov prekročí hranice, harmónia sa mení v určitom bode na farbu."
# Veľké plochy v architektúre vašich kompozícií zaberá dramatický prístup...
"Dramatický princíp ešte neznamená samotnú drámu. Zahŕňa tiež konštruktívnosť a psychologický princíp. V mojej prvej opere Cisárove nové šaty na text H. Ch. Andersena je zjavná dramatická konštrukcia. Zaujímala ma aj apriórna operná forma Albana Berga v jeho opere Wozzek. Výstavbou je založená na pôdorysoch inštrumentálnych foriem, ako sú sonáta, suita, passacaglia, rondo a podobne. Berg uložil na operu geometrický pôdorys."
# Ako vzniklo libreto vašej opery Skamenelý? Čím je zaujímavá?
"Už dlhší čas som sa zaoberal Jankom Kráľom, jedným z našich najlepších básnikov romantickej generácie. Zaujali ma jeho typické romantické vízie, divokosť, muž s vôňou tabaku a brandy. Libreto som si písal sám na základe vybraných textov - jeho balady, veršov a úryvkov, ktoré vyhovovali môjmu zámeru. Opera, tak ako aj iné moje diela, používa iba základné rekvizity."
# Vybrali ste si pre ňu aj nejaké špecifické prvky?
"Špecifické intervalové sekvencie. Londýnska kritika ich hodnotila ako ponášky na slovenské ľudové piesne, niektorí tvrdili, že moje melódie majú grécke a židovské črty. Nerobil som to zámerne, jednoducho to tak vyšlo."
Autor: Elena Letňanová (Autorka je poprednou klavírnou sólistkou a
