Dňa 4. apríla 1949 podpísalo 12 krajín vo Washingtone dohodu, ktorá mala pôvodne viac politický ako vojenský charakter. Až postupne - pod tlakom udalostí - začali v jej rámci vznikať čoraz silnejšie vojenské štruktúry. Základným princípmi, na ktorých stála dohoda, boli hodnoty slobody, demokracie a medzinárodného práva. Z hľadiska nových členov je dôležitý najmä 5. článok, ktorý hovorí o kolektívnej ochrane. Zaujímavý je aj 10. článok, ktorý vlastne zakotvuje politiku "otvorených dverí". Článok 13 hovorí o tom, že do NATO sa dá nielen vstúpiť, ale aj z neho vystúpiť, čo si v roku 1963 čiastočne vyskúšalo Francúzsko.

Článok 5

Zmluvné strany sa dohodli, že ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým z nich v Európe alebo v Severnej Amerike bude považovaný za útok proti všetkým...

Článok 10

Zmluvné strany môžu na základe jednomyseľného súhlasu vyzvať ktorýkoľvek iný európsky štát, ktorý je schopný pomôcť rozvoju zásad tejto zmluvy a prispieť k bezpečnosti severoatlantickej oblasti, aby pristúpil k tejto zmluve (...).

Článok 13

Po dvadsiatich rokoch platnosti zmluvy môže ktorákoľvek strana odstúpiť od tejto zmluvy rok po tom, čo podá vláde USA správu o vypovedaní zmluvy... (r)