ou 52 štvorcových kilometrov najväčšou dolinou v Tatrách. Rozprestiera sa od ústia do Liptovskej kotliny po úpätie majestátnej Svinice s výškou 2301 metrov. Na žlto značkovanú cestu sa možno vydať z Podbanského, ktoré je najzápadnejšou z tatranských osád, vzdialené od Štrbského Plesa asi 16 kilometrov. Dolina s rovnomenným potokom si skutočne zaslúži svoj názov - okrem ticha sa tam možno ponoriť do mäkších skalných útvarov hôľneho typu. Zaujímavý je horný úsek doliny - ohyb terénu tu spôsobuje, že turisti strácajú kontakt s Liptovskou kotlinou a ocitajú sa akoby na dne sopečného krátera. Geologickou zvláštnosťou Tichej doliny je nález odtlačkov stôp veľkého trojprstého tvora z obdobia Pratatier. Stopy, ktoré sa javili ako preliačiny, objavili v roku 1995 dvaja slovenskí geológovia na vrstve druhohornej horniny. Odborníci na pravekú faunu museli riešiť záhadu - napokon sa zistilo, že ide o stopy dinosaura zachované na povrchu pieskovcovej vrstvy, ktorá bola pred asi 195 miliónmi rokov mäkkým bahnom. Geológovia predpokladajú, že v tom čase budúce Tatry prežívali "pôrodné kŕče" alpínskeho vrásnenia - oblasť dnešnej Tichej doliny bola vtedy v druhohorách rozpálenou pustatinou s tropickou vegetáciou prasličiek a papradí. Piesčité bahno časom vyschlo a stuhlo, neskôr skamenelo na pieskovec. Súčasná podoba Tatier sa začala črtať v období mladších treťohôr asi pred 15 a 20 miliónmi rokov. Pred prípadnou návštevou Tatier nezaškodí pripomenúť, že opatrnosti nikdy nie je dosť, hoci v zime je Tichá dolina nebezpečnejšia - číha tu na ľudí biela smrť. Nikde v Tatrách totiž nepadá toľko lavín ako práve v tomto tichu, ktoré v praveku pripomínalo severnú Afriku.
Príspevok vznikol s použitím turistického sprievodcu Tatrami od Jána Laciku z edície Poznávajme Slovensko. (lin)
