V životopise Mojžita svoju prácu v ŠtB tají

FOTO

Bratislava - Veľvyslanec Miroslav Mojžita ako odborník na Balkán napísal knihy Belehrad Poznámky 1995 - 2001 a Formovanie slovenskej diplomacie v rokoch 1990 až 1993. Ani v jednej z nich, v časti, ktorá predstavuje autora, o práci v ŠtB nehovorí. Spomína svoje krycie zamestnanie na ministerstve zahraničných vecí. "V rokoch 1980 - 1985 pôsobil ako československý diplomat v Číne, v rokoch 1987 - 1990 v Indii," píše sa v knihách.

Minister zahraničných vecí Eduard Kukan v predslove knihy Formovanie slovenskej diplomacie tvrdí: "Keď som sa dozvedel, že Miroslav Mojžita pripravuje knihu o začiatkoch slovenskej diplomacie, mal som zmiešané pocity. Na jednej strane som vedel, že ako priamy účastník udalostí oných hektických dní zo začiatku deväťdesiatych rokov je jedným z najpovolanejších na tento počin. Na druhej strane som si nebol istý, či si práve preto dokáže udržať odstup, ktorý je taký prepotrebný na opis udalostí najnovších dejín."

Ministerstvo životopisy veľvyslancov nezverejňuje. Mojžita vo svojej knihe píše, že od júna 1991 bol pracovníkom Ministerstva medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky, bol riaditeľom odboru, poradcom ministra Pavla Demeša a vedúcim úradu ministerstva, keď bol ministrom Milan Kňažko. Potom bol zástupcom riaditeľa odboru zahraničnej politiky v prezidentskej kancelárii.

Od roku 1994 pracoval na ministerstve zahraničných vecí ako poradca ministra Kukana, viedol skupinu expertov pre Pakt stability a bol aktívnym členom odbornej komisie a rokovacieho tímu pre prípravu základnej zmluvy medzi Slovenskom a Maďarskom.

Od roku 1995 bol na veľvyslanectve v Belehrade, najskôr ako chargé d'affaires, potom ako veľvyslanec. Po návrate bol riaditeľom kancelárie ministra a potom vedúcim služobného úradu ministerstva. Dnes je veľvyslancom v Bosne a Hercegovine.

Mojžita je nositeľom najvyššieho štátneho vyznamenania Juhoslovanskej zväzovej republiky - Radu juhoslovanskej hviezdy I. triedy. Dostal cenu Welcome Understanding, ktorú mu udelila Asociácia pre umenie a komunikáciu v novembri 2001.

(mož)

Kto bol Mojžita pred rokom 1989

* Miroslav Mojžita vo svojom životopise, ktorý poskytol ŠtB, keď sa do nej hlásil, tvrdí, že v krízových rokoch 1968-1969 sa vedel vďaka svojim príbuzným "pomerne rýchlo zorientovať v zložitej situácii, najmä okolo augustových udalostí",

* v ŠtB začínal ako referent v Oblastnom odbore Bratislava v roku 1975,

* 1. júla 1977 bol referentom 57. odboru I. správy, venoval sa Ázii,

* ako referent prestúpil do 47. odboru, kde sa venoval Afrike, Ázii a Blízkemu a Strednému východu, v tom istom odbore sa neskôr stal starším referentom-špecialistom,

* v roku 1985 sa stal vedúcim starším referentom-špecialistom a krátko nato ho dočasne poverili výkonom funkcie zástupcu náčelníka odboru,

* rovnakú funkciu zastával od roku 1987 v 42. odbore, kde sa venoval Európe a NATO, potom sa vrátil do 47. odboru a stal sa zástupcom jeho náčelníka. Každý jeho presun či odmeny museli schvaľovať výbory komunistickej strany,

* po štyroch rokoch v rozviedke nastúpil Mojžita krytý ako diplomat na ministerstvo zahraničných vecí. V rokoch 1979 až 1980 pracoval na ministerstve, v roku 1980 ho vyslali na ambasádu do Pekingu, kde bol 2. tajomníkom, v skutočnosti referentom rozviedky. V roku 1987 sa stal rezidentom - najvyšším predstaviteľom ŠtB v Dillí v Indii,

* vyštudoval Filozofickú fakultu UK. Školu skončil v roku 1974 skúškou z vedeckého komunizmu a obhajobou diplomovej práce na tému Princípy kultúrnej politiky KSČ. Rigoróznu skúšku robil na Vojenskej politickej akadémii Klementa Gottwalda na tému Rozvoj socialistickej kultúry, ako súčasť ideologickej práce strany v súčasnom období,

* po škole nastúpil ako asistent do Ústavu marxizmu a leninizmu, kde bol správcom kabinetu marxisticko-leninskej filozofie,

* absolvoval tiež odbornú školu I. správy ŠtB, kde bol vedúcim straníckej skupiny,

* od roku 1975 bol členom komunistickej strany, v rozviedke členom CÚV KSČ (celoútvarový výbor) a jeho ideologickej komisie, bol aj predsedom ZO KSČ (základnej organizácie),

* v ŠtB začínal s platom 2200 korún, skončil s platom 5000 korún a príplatkami 1000 korún.

* dostal vyznamenania "Za služby vlasti" (1982) a "Za zásluhy o obranu vlasti" (1986),

* v júni 1989 bol zaradený do kádrových rezerv pre funkciu náčelníka odboru.

Za čo dostával od ŠtB odmeny

"Za priebežne dosahované výsledkyv štúdiu a angažované

zastávanie funkcie ved. straníckych skupín poslucháčov." - 600 Kčs v roku 1977

"Za aktívnu prácu pri riadení rezidentúry

a iniciatívu pri výchove a príprave IS..." - 600 Kčs v roku 1978

"Za aktívny podiel na zvýšení úrovne

agent. oper. práce rezidentúry..." - 800 Kčs v roku 1979

"Za dosahovanie trvalo pozitívnych

výsledkov na rezid..." - 2000 Kčs v roku 1982