Včerajším krstom zborníka Poviedka pribudol na poličku každoročne najúspešnejších poviedkových prác už deviaty zväzok. Z 504 prihlásených autorov sa medzi ocenené práce dostalo jedenásť textov, čím zborník zrejme ustál na vyváženej hladine oproti krajným polohám predošlých ročníkov (priemerne dvadsať prác, v roku 1996 až 27 v dvoch zväzkoch).
Na rozdiel od minulého roka sa porote tentoraz podarilo nájsť víťaza, boli teda tradične udelené prvé tri miesta, zvyšných osem poviedok bolo odmenených prémiou a umiestnením v zborníku. Víťazné práce medailovej trojky boli tentoraz zhodne produkciou nových objavov.
Baladička o víkende Zusky Kepplovej zaujala naliehavo úprimným a na pomery (aj súčasnej) slovenskej literatúry trochu extravagantným rozprávačom a tiež retrospektívnou kompozíciou, ktorá využíva smrť postavy ako východisko a pokračuje predhistóriou tragického vyústenia "baladičky".
Ferenczovej Náhodný telefonát o druhej po polnoci vo vzťahu Karola a Zuzy je situačný obrázok jedného rozhovoru v rámci jedného vzťahu, napísaný sviežim, ľahko ironickým spôsobom, v podstate však je viac záznamom zážitku ako jeho literárnym spracovaním.
Poviedky Jána Mičucha (4 očné obdobia) a Jána Urbana (Jej zelená kanvica) nadväzujú na najlepšie tradície slovenskej krátkej prózy. Autori zručne narábajú s príbehom, rozprávačom a ich poviedky disponujú silnou pointou. Najviac v nich badať príklon k príbehu, ktorý zhodne s predsedom poroty Silvestrom Lavríkom môžeme považovať za spojivo tohtoročných ocenených poviedok.
Obdobného autorského prístupu, ale odlišnej témy je próza Mráz dvojice Adamov-Novák, koketujúca s dobrodružnými, sci-fi a utopistickými žánrami.
Nápadník Borisa Lilova je trochu iným prípadom - autor v nej stavil na hravosť, fantáziu a prelínanie reality s predstavami, čoho výsledkom je vcelku príjemné, no v podstate len priemerné čítanie.
Skutočnosť, že v zborníku je šesť z jedenástich textov prácou žien, zachytáva Lavrík v úvodnom Návode na použitie ako prítomnosť "viac pekných tváričiek ako po iné roky". Okrem už spomínaných víťaziek majú aj zvyšné príspevky ženských autoriek rôznorodé podoby - základný vypovedaný príbeh je problematizovaný lyrizovaným (Rosová) a fragmentarizujúcim (Krajčovičová) podaním. Zdanlivo všedný príbeh manželstva a dvojoptiku jednej situácie rieši s ironizujúcim prístupom Vanda Rozenbergová v poviedke Kohútova robota.
Vcelku vítaný a oproti predošlým ročníkom tak trochu aj prekvapivý je relatívne vysoký počet nových mien a len symbolické zastúpenie už známych autorov (Svetlana Žuchová, Agda Bavi Pain). Žuchová v poviedke Celkom obyčajný prípad upútala pacientkinou osobnou spoveďou, Pain v Čistom konci nesklamal a znovu zabodoval čiernou morbiditou umiestnenou do košického rómskeho podsvetia.
Zdá sa, že po minuloročnej nebohatej úrode bez víťaza Poviedka zalapala po dychu a vrátila sa ku kvalitnému čítaniu. Azda sa jej podarí vydržať aj v ďalšom desaťročí.
ZUZANA FERUSOVÁ
(Autorka je doktorandka v Ústave slovenskej literatúry SAV)
