FOTO - ARCHÍV
Máloktorý z uhorských a českých panovníkov bol v minulosti toľko odsudzovaný ako Žigmund Luxemburský. V Čechách ho poznali ako podlú a vierolomnú "líšku ryšavú", zradcu Husa a hubiteľa vlastného národa. V maďarskej tradícii je panovníkom, ktorý prehajdákal bohatstvo krajiny a zanedbal jej obranu proti Turkom. Novšia historiografia ho však zároveň vidí ako jedného z najvýznamnejších stredoeurópskych panovníkov, vzdelaného muža s veľkým rozhľadom, ktorému sa podarilo ukončiť pápežskú schizmu. Českým kráľom bol Žigmund prvýkrát korunovaný 28. júla 1420, pred 585 rokmi.
Žigmundovi, mladšiemu synovi veľkého cisára a kráľa Karola IV., dal osud do vienka veľké ambície a tŕnistú cestu k ich naplneniu. V roku 1379 ho na základe dynastických dohôd ako jedenásťročného zasnúbili s uhorskou princeznou Máriou. Mali zasadnúť na poľský trón, na ktorom sedel Máriin otec, uhorský a poľský kráľ Ľudovít I. Po jeho smrti však poľská šľachta Žigmunda odmietla a nezmenili to ani vojenské výpravy, ktorými si ju chcel podrobiť. Už vtedy vysvitlo, že vedenie vojny nie je jeho silnou stránkou.
Mária sa medzitým stala uhorskou kráľovnou, odmietala sa však vydať za svojho snúbenca. Násilím aj diplomaciou si Žigmund sobáš vynútil a v roku 1387 ho korunovali za kráľa. Ešte dlhé roky musel na uhorskom tróne odrážať pokusy o zosadenie. V roku 1401 ho dokonca vzbúrení baróni na čas uväznili. Nakoniec však súperov porazil a z Uhorska na viac ako tridsať rokov vytvoril politicky aj hospodársky stabilný štát a bezpečné zázemie pre svoju európsku politiku.
Krížom Žigmundovho uhorského panovania bola vzmáhajúca sa Osmanská ríša na Balkáne. V roku 1396 zorganizoval poslednú veľkú krížovú výpravu proti Turkom, do ktorej sa zapojil výkvet európskeho rytierstva, najmä z Francúzska. Výprava však utrpela pri Nikopole katastrofálnu porážku, čiastočne pre aroganciu západných rytierov, spôsobili ju však aj Žigmundove chyby. Ten každopádne pochopil skutočný pomer síl medzi Osmanskou ríšou a osamoteným Uhorskom a v ďalších rokoch sa proti Turkom obmedzil na menšie výpady a budovanie hradov na južnom pomedzí. Pozornosť obrátil inam.
V roku 1410 bol Žigmund zvolený rímsko-nemeckým kráľom. Funkcia vtedy bola čisto symbolickou a jej nositeľov nikto nebral vážne. Žigmund obnovil a upevnil moc nemeckého kráľa a urobil z neho opäť významného európskeho hráča. Prejavil pritom veľkú húževnatosť aj diplomatický um. Najväčším úspechom bolo ukončenie rozkolu v cirkvi, na čele ktorej stáli naraz až traja súperiaci pápeži. Do Kostnice zvolal a viedol cirkevný koncil a presadil voľbu nového pápeža prijateľného pre všetkých. Vtedy bol najvýznamnejším panovníkom kresťanského sveta.
Práve s koncilom však začali Žigmundovi nové problémy. Napriek tomu, že mu zaručil bezpečnosť, nezabránil odsúdeniu a upáleniu českého náboženského reformátora Jána Husa. Keď sa potom v roku 1420 po smrti svojho staršieho brata, českého kráľa Václava IV., snažil uplatniť nárok na českú korunu, spočítali mu to Česi aj s úrokmi.
Žigmund od nových poddaných požadoval bezpodmienečné podriadenie sa a návrat ku katolíckej cirkvi. Husiti ho chceli akceptovať iba ak bude súhlasiť s prijímaním z kalicha a zabavením cirkevného majetku. Žigmund sa snažil vyriešiť situáciu vojensky a obliehal Prahu. Porazili ho v bitke na hore Vítkov nad Prahou. Na Pražskom hrade sa ešte narýchlo dal korunovať českým kráľom, a potom z krajiny odtiahol.
Ďalších pätnásť rokov sa Žigmund pokúšal vojensky i rokovaniami s umiernenými husitmi podrobiť si odbojné kráľovstvo. Uspel až po rozkole v husitskom hnutí, a potom, čo v roku 1436 uznal podmienky Čechov rozširujúce náboženské slobody.
Bol opäť korunovaný českým kráľom, z úspechu sa však dlho neradoval. Tvrdým zákrokom proti nezmieriteľným husitom si krajinu opäť znepriatelil a už ťažko chorý z nej musel utekať. Zomrel na ceste do Uhorska v roku 1437.
Žigmundovo posudzovanie v českom (a slovenskom) povedomí dlho určoval jeho boj proti husitskému hnutiu. Dnes si však aj mnohí českí historici kladú otázku, ako by sa v podobnej situácii zachoval jeho otec a podľa nedávnej ankety českej televízie najväčší Čech v histórii, uctievaný "otec národa" Karol IV. Asi by bol šikovnejší ako jeho syn. Je však veľmi pravdepodobné, že by sa ako verný katolík, nepripúšťajúci pochybnosti o panovníckej suverenite pochádzajúcej od Boha, snažil s kacírmi rovnako spraviť krátky proces.
Zajtra - Náraz lietadla do Empire State Building
