Kapitán bratislavskej Artmedie Balázs Borbély si vychutnával postup medzi 32 najlepších tímov Európy, no vo vnútri ho mrzelo niečo iné. V belehradskej odvete videl žltú kartu, ktorá znamená stop v prvom zápase základnej skupiny Ligy majstrov. Dnes sa dozvie, proti akému súperovi.
"Prvý polčas sme vôbec nezvládli. Niektorí si neverili. Po prestávke prišlo zlepšenie. Mali sme loptu častejšie vo svojej moci. Partizan hral veľmi dobre pred skvelou kulisou. Mali sme v bránke vynikajúceho Čobeja. Bol som presvedčený, že z hry gól nedostane. A rovnako aj, že aspoň jednu penaltu chytí. Klobúk dolu pred belehradskými fanúšikmi. Mohutne podporovali svojich, ale po rozstreloch zatlieskali aj nám."
Ján Kozák kráča v šľapajach svojho otca, ktorý viedol 1. FC Košice v skupine Ligy majstrov v sezóne 1997/98. "Hneď po zápase sme spolu hovorili. Otec bol veľmi šťastný a gratuloval mi. Fantastický pocit. Najväčší úspech slovenského futbalu. Jedenástku som kopol zle. Chcel som loptu poslať hore, nakoniec letela ideálne pre brankára. Vtedy som ešte veril, že to zvládneme. Keď však nepremenil Gomes, bolo to s mojou istotou horšie."
Kozáka si súper pozorne strážil už na Tehelnom poli. Jeho famózny režisérsky výkon proti Celticu Glasgow vystrašil aj srbského majstra.
"Partizan bol o niečo lepší. Dostal nás pod tlak. My sme sa vpredu ocitali s malým počtom hráčov. Nebolo komu prihrať. Po nepremenených šanciach doľahla na domácich nervozita a hra sa vyrovnala."
Juraj Čobej pochoval v odvete nádeje Celticu i Partizanu. V utorok večer chytil minimálne tri góly a v rozstreloch zlikvidoval dva pokutové kopy. Rozhodujúci Brnoviçovi. "Brnoviç bol veľmi nervózny. Pozrel sa na mňa, ja som sa usmial. Akoby nevedel, čo má robiť. Keď som loptu vyrazil, chcel som ju ešte pre istotu chytiť. Až po takej polsekunde som pochopil, že nie je treba. Že sme postúpili."
Ako si spomína na 85. minútu, keď sa pred ním objavil Grubješiç a brvno stálo na brankárovej strane? "Po strele som loptu zasiahol horným predlaktím. Skĺzla sa mi a pred sebou som zbadal Debnára s Grubješiçom. Naťahoval som ešte nohy. Lopta sa mi obtrela o holennú kosť. Šťastie, ale to patrí k tomu."
Obranca Ondrej Debnár bol v stálom ohni belehradských centrov a vzdušných osobných súbojov. Hral s veľkým prehľadom, sebavedomím. Spolu s Ďuricom a Čobejom najlepší hráči Artmedie. Navyše, nezaváhal v kritickej chvíli pri kope z bieleho bodu, keď musel dať.
"Pred jedenástkou som uvažoval, či po rozbehu zostanem stáť a odsledujem reakciu brankára. Rozhodol som sa pre jednoduchšiu verziu - že to napálim. Veril som si, že to vyjde. Náročný zápas, pretože sa hralo väčšinou pred našou bránkou. Najdôležitejší je však výsledok."
Juraj Halenár mal v nadstavenom čase najväčšiu šancu slovenského majstra, keď sa po kikse domáceho brankára s obrancom dostal k lopte, lenže jeho strelu vracajúci sa Kralj chytil. "Chcel som mu to dať do protipohybu. Nevyšlo to. Vďaka patrí Čobejovi, ktorý bol v bránke skvelý. Počas zápasu i pri penaltách."
