Minister vnútra a podpredseda KDH pre médiá VLADIMÍR PALKO uvažoval, že denníku SME pre články o tendroch v jeho rezorte už nikdy neposkytne rozhovor. Napokon si to rozmyslel. Tvrdí, že preto, lebo má dobré srdce.

Po protestoch policajtov ste povedali, že predseda Odborového zväzu polície Miroslav Litva je stará komunistická štruktúra. Doteraz vám neprekážalo, že stará štruktúra bola vo vysokej pozícii na ministerstve vnútra?

Niekedy to prekáža menej, niekedy viac alebo podstatne viac. Po tom, čo vyprovokovali na zhromaždení policajných odborárov, mi to prekáža viac. Pätnásť rokov bol Policajný zbor úplne apolitický a takým aj zostane.

Podľa vás pán Litva klamal o nástupnom plate policajta, ale podľa zákona to je naozaj niečo cez 9-tisíc v hrubom, ak rátame prvú platovú triedu, v ktorej sú študenti strednej odbornej policajnej školy, ktorí sú príslušníkmi Policajného zboru.

Ale to sú 19-roční. Je to snáď vymoženosť, že majú 20, študujú a dostávajú plat.

Ale z hľadiska toho, čo je napísané v zákone, pán Litva neklamal.

Pán Litva dokonca spochybňoval, či vláda má peniaze na zvýšenie platov, čo je naozaj neakceptovateľné. Uvádzali nepravdivé problémy, manipulovali s faktami, objavili sa tam neuveriteľné údajné rozdiely medzi platmi policajtov a vojakov.

Hovoríte o politikárčení, že policajti neboli takí nestranní, ako im káže etický kódex, alebo že kričali vláde, aby odstúpila. To však nekričal pán Litva, ale policajti, ktorých ste netrestali.

Vyjadril som sa veľmi jasne, že pán Litva zavádzal verejnosť aj kolegov. Takému človeku nedôverujem a taký človek nemôže byť v riadiacej funkcii. Politikárčenie bolo aj v tom, že k takému rozhodnutiu dôjde dva týždne po tom, čo som po ťažkých rokovaniach v koalícii vybojoval významné zvýšenie platov.

Neodvolali ste ho preto, že na protest prišlo tak veľa policajtov? Keby ich bolo 20, zrejme by ste tak nekonali.

To sú hypotetické otázky. Pán Litva sa vyjadroval v médiách celé roky, bolo to teda dosť nekompetentné. Bol som trpezlivý, teraz ma trpezlivosť prešla.

Nemali ste sa skôr vy ako minister pokúsiť vysvetliť policajtom, že im platy porastú a že je zbytočné, aby išli protestovať?

Veď v médiách sa často dozvedia, že bojujem za zvýšenie hodnostného príplatku, a dozvedeli sa aj to, že som ho vybojoval. Každý, kto chcel, informácie mal, a to, že okrem zvýšenia hodnostného príplatku od 1. januára dôjde v polovici roka aj k valorizácii, je známy fakt, to každý vie.

Myslíte si, že si to dvetisíc policajtov nevšimlo?

Nad tým nehĺbam. Ja riešim situáciu tak, že človeka, ktorému som prestal dôverovať, som odvolal. Riešim to tak, že dávam policajtom jasne najavo, že boli zavedení, že ich nechcem trestať, lebo tresty si zaslúžia tí, čo zavádzali. Ale jasne som im dal najavo, že to, ako sa niektorí správali, je porušením etického kódexu policajta, že ide o politizáciu Policajného zboru, čo tu nebolo od roku 1989 a že to v žiadnom prípade nepripustím. Keby sa také niečo opakovalo, policajti by boli prepustení.

Čo keby sa opakovalo? Keby išli protestovať alebo keby kričali 'zlodeji, zlodeji' alebo aby vláda odstúpila?

Rozlišujme právo na zhromažďovanie, to majú aj policajti, čo nespochybňujem, i keď hovorím, že občania to neradi vidia, čakajú od policajtov niečo iné. Na druhej strane policajt si nemôže na verejnom zhromaždení dovoliť to, čo si môže dovoliť civil. Policajt je naozaj viazaný tým, že je v ozbrojenom bezpečnostnom zbore, ktorý musí byť striktne apolitický.

Čiže policajt nemôže na mítingu kričať vláde, aby odstúpila?

Isteže nie. To bol jeden z problémov, ale aj niektoré transparenty boli naprosto neprijateľné.

Ktorý? Ten, že ak nás nezaplatí štát, zaplatí nás mafia?

Napríklad, určite áno.

V čom bol neprijateľný? Nespolupracujú policajti s mafiou aj preto, že sú v katastrofálnej sociálnej situácii?

To sú také ľavicové vývody, ktoré úplne ignorujú, že máte ľudí, ktorí sú chudobní a sú poctiví, a máte bohatých, ktorí sú zločinci. Takáto príčinná súvislosť neplatí. Pozrite sa, keď to povie nejaký civil alebo politik, tak aj keď si myslím, že sa mýli, môže to vysloviť, ale keď to hovorí demonštrujúci policajný odborár, tak to vyzerá ako vydieranie - zaplaťte nás, lebo budeme spolupracovať s mafiou. To je neprijateľné. Rešpektujem, že policajti nemajú skúsenosť s takýmto zhromaždením, preto som v zásade tolerantný, ale keby sa to malo zopakovať, takí policajti budú prepustení.

Vy ste povedali, že súčasné vedenie odborov pre vás nie je partnerom. V odboroch je takmer 9-tisíc policajtov. Nie je to popretie niečoho, čo funguje v rámci normálne politickej kultúry, že zamestnanci majú právo na také odbory, ktoré si zvolia?

Veď ja to právo nespochybňujem, ale nemusím s týmto vedením rokovať, toto vedenie sa skompromitovalo.

Nemal by zamestnávateľ rokovať s takými odbormi, aké si zvolia zamestnanci?

To je nejaká dogma. Tým, že sa skompromitovali, prestali byť pre mňa partnerom.

Odbory pre vás nie sú partnerom aj preto, lebo klamú, ale vo vláde je pre vás partnerom minister Liška, ktorý hrá v pracovnom čase golf a pritom novinárom klame, že je na rokovaní.

To tak tuším vôbec nebolo, trošku presnosti pri kladení otázok by som poprosil.

V čom to tak nebolo?

Tuším jeho hovorca čosi povedal, čo ani nemusel vedieť, kde minister je. To sa mi zdá trošku nedôstojné, aby som sa bavil o takýchto taľafatkách, ospravedlňujem sa.

Takisto je pre vás partnerom v koalícii Lintnerov klub, v ktorom sú Džupa s Kolesárom, doteraz horliví prívrženci Mečiara.

Používate nejaké tvrdenia, o ktorých pravdivosti sa dá s úspechom pochybovať, nerozumiem tomu.

Medzi sumou 9- a 11-tisíc, čo je nástupný plat policajta, nevidím veľký rozdiel z hľadiska životnej úrovne. Ako sa z toho dá vyžiť?

Priemerný plat policajta je jeden a pol násobok priemerného platu v národnom hospodárstve, prijali sme opatrenia, ktoré situáciu zlepšujú. Keď si zoberieme 20-ročného pochôdzkara, ktorý práve skončil jeden rok strednej školy, tak jeho nástupný plat je minimálne 11 410 korún, v Bratislave môže byť aj 14 200, pričom týchto platov má 14. Čiže, keď si to spočítame, dostaneme číslo 13 300 v hrubom, pričom už v čase štrajku bolo jasné, že o tri mesiace už to bude 14 000 a o ďalšieho pol roka 14 800. Toto všetci tí funkcionári vedeli, bavíme sa o plate 20-ročného mladého človeka. Či by si zaslúžili viac? Samozrejme, áno.

Litvu ste odvolali bez uvedenia dôvodu.

Dôvod som uviedol.

Odborári chcú paragraf vypustiť zo zákona. Načo je dobrý?

Aby som mohol napríklad riešiť takéto situácie. Nepoužil som ten paragraf veľakrát, nebolo to ani v desiatich prípadoch. Niekedy sú problémové situácie, ktoré treba riešiť. Neviem, čo je rozumné na tom zväzovať ministrovi ruky.

Pri Litvovi ste povedali dôvod, ale keď ste odvolali vedúceho služobného úradu Vladislava Šimku, tak ste dôvod neoznámili.

To nie je policajt, to je štátna služba.

Ale bolo to bez uvedenia dôvodu.

Prečo by som mal každý dôvod oznamovať médiám? Ani neviem, či sa ma na to niekto vtedy pýtal.

My sme sa vás na to pýtali a neodpovedali ste. Nemali by ste zdôvodňovať svoje odvolania?

To sú nepodstatné veci, nevidím dôvod zverejňovať všetky dôvody. Prečo?

Zo všetkých rezortov najviac verejne obstarávate, zároveň najviac obstarávate rokovacím konaním bez zverejnenia, najmenej transparentnou metódou, hoci vždy na to máte zákonný dôvod, napríklad časovú tieseň. V prípade obstarávania áut ste použili dôvod - akciová ponuka za výhodnú cenu, ktorá trvá len krátko. Nemyslíte si, že keby ste ako ministerstvo oznámili, že chcete kúpiť 50 áut, tak vám spravia viaceré automobilky také akciové ceny, že by ste si mohli vybrať tú najlepšiu?

Sama ste povedali, že to bolo výhodné pre vnútro, tak sa to zrejme preto urobilo. Boli nejaké dohady, že niečo nie je v poriadku, oznámil som to špeciálnemu prokurátorovi a obratom mi povedal, že podozrenia sú neopodstatnené.

Nemyslíte si teda, že keby ste oznámili, že chcete kúpiť autá, tak by vám aj ostatné automobilky urobili akciové ceny a vy by ste si mohli vyberať?

Položte túto otázku príslušným funkcionárom ministerstva vnútra, myslím, že som odpovedal logicky pri najlepšom vedomí a svedomí. Vy žijete úplne v inom svete ako ja, vy máte pocit, že ja tu rozoberám každé výberové konanie, to sú úplne absurdné predstavy. Ja už som sa vyjadril.

Požiadala som vás o rozhovor aj na tému výberové konania a vy ste súhlasili.

Dobre, len som myslel, že budete hovoriť o niektorých iných, lebo tomuto som ani nevenoval pozornosť.

K hasičským striekačkám môžem?

No.

Dvakrát ste zrušili verejnú súťaž a potom ste vyhlásili rokovacie konanie bez zverejnenia. Váš argument je, že vám dal Úrad pre verejné obstarávanie zlé metodické usmernenia. V čom bol problém?

Nalejme si čistého vína. Teraz sa ma pýtate na veci, ktoré denník SME nekompetentne otvoril pred pol rokom, keď v máji na prvej strane palcovými titulkami napísal, ako ministerstvo vnútra nakúpilo striekačky bez verejnej súťaže. Toto bola nepravda. Prebehla normálna verejná súťaž, ktorá mala víťaza. Lenže nie našou vinou sa táto súťaž stala nezužitkovateľnou. Úrad pre verejné obstarávanie zmenil takzvané limity, to sú čísla do hodnoty, ktorej sme mohli nakupovať od víťaza verejnej súťaže výrobky. Limit šiel z osem miliónov na šesť a cena striekačky bola vyššia ako šesť. Keby nebol úrad zmenil limity, bola by úspešná. My techniku potrebujeme, tak je absurdné, aby sme robili verejnú súťaž dvakrát za sebou, pričom tá súťaž bola v poriadku, všetky námietky kandidátov boli zamietnuté. Tak sme sa pýtali úradu, nech nám dá usmernenie, či môžeme použiť rokovacie konanie bez zverejnenia s tým, že ich nakúpime od toho, kto vyhral súťaž. Najprv nám dal úrad usmernenie, ktoré bolo o ničom, vyhýbavé. Potom som požiadal o stretnutie bývalú predsedníčku úradu pani Molnárovú, aby nám povedali, čo máme robiť. Ona vtedy povedala, že môžeme urobiť rokovacie konanie bez zverejnenia. V tom spočíva obludnosť pokuty, ktorú nám chce úrad dať. Toto je nelogické a medzi normálnymi ľuďmi sa to nazýva podraz. Čo ma mrzí aj na prístupe vášho denníka, že tento príbeh nikto nezverejnil, pričom, kto si ho pozrie, vidí, že sme sa snažili postupovať logicky.

V rokovacom konaní bez zverejnenia ste vybrali aj firmu, ktorá bude tlačiť volebnú brožúru do VÚC, s dôvodom časová tieseň a že je to jediná firma, ktorá má na to autorské práva.

K tomuto sa nechcem zatiaľ vyjadriť, lebo som nariadil kontrolu a bude veľmi rýchlo skončená.

Autorskými právami ste argumentovali aj pri audítorovi, ktorého ste vybrali v rokovacom konaní bez zverejnenia.

Tomuto som sa nikdy nevenoval.

Môže mať podľa vás niekto autorské právo na výklad zákona?

Zdá sa, že áno.

Zdá sa vám to normálne?

Teraz sa ma pýtate na detaily, ktorým som sa nevenoval.

KDH vydáva noviny s názvom Stabilita KDH pre vyššie územné celky a v minulých dňoch ich dostali do schránok obyvatelia Bratislavy. Na 4. strane je bilbord pána Bielika. Čo si má pomyslieť potencionálny volič KDH, keď vidí v takomto periodiku portrét pána Bielika?

Musí sa rozhodnúť. K tejto kauze som sa vyjadril, keď prokurátor podal obžalobu. Moje stanovisko je totožné so stanoviskom predsedníctva.

Hovoríte, že sa má rozhodnúť. Ako? Či napriek tomu bude v Bratislave voliť KDH, alebo si má vybrať inú politickú stranu?

Volič sa musí rozhodnúť.

Nie je to prehra vedenia KDH v Bratislave?

Ide o to, aby pomer medzi výhrami a prehrami bol vždy v prospech výhier.

Pôjdete na najbližšie rokovanie bratislavskej krajskej rady, ktorá bude rozhodovať o vyňatí Bielika z kandidátky?

Nechodím tam často, ale o personálnych otázkach už krajská rada rozhodovala, keď sa podávala obžaloba.

Nemali by ste ako člen bratislavskej krajskej rady urobiť všetko preto, aby Bielik nekandidoval na kandidátke KDH?

Veď som preto urobil všetko. Ak nebudem zaneprázdnený výkonom funkcie ministra vnútra, tak tam budem. Médiá tomu možno niekedy nebudú veriť, ale niekedy vykonávať funkciu ministra je dôležitejšie ako byť na bratislavskej krajskej rade KDH.

Ste predsedom redakčnej rady časopisu Impulz revue. Nechceli ste byť niekedy novinárom?

Keď som mal 14 - 15 rokov, áno, chcel som byť. To bolo niekedy v roku 1972. Pamätám si na rozhovor s otcom, ktorý mi povedal, že v komunistickom režime je novinár sluhom režimu, ktorý poväčšine musí konať proti svojmu svedomiu. Chápal som to a na gymnáziu som začal nachádzať záľubu v matematike.

Ako by podľa vás mali vyzerať dobré noviny?

Skúsme si najprv povedať, aké sú tie dnešné a potom sa snáď dočkáme toho, aké by mali byť. Tak, aké sú. Sú pluralitné? Keď čítam hlavné denníky a pozerám televízie, mám taký pocit, že sú rovnaké. Vidím, že s úplnou samozrejmosťou prezentujú názory, ktoré sú iné ako tie moje a pýtam sa sám seba - kde sú tie moje? Pričom o niektorých viem, že sú to názory veľkej časti obyvateľov a niektoré z nich sú dokonca jasne väčšinové. Ja tomu mainstreemu hovorím, že sú ľavicovoliberálne. Potrebovali by niečím vyvážiť, a to vyváženie neexistuje. Tento problém existoval aj v USA, kde hlavné médiá boli všetky ľavicovoliberálne, až koncom 20. storočia rokov začali vznikať nové médiá, a to boli malé rádiá a internetové blogy. Také by sme potrebovali aj my na Slovensku. Noviny by mali byť poctivé. Keď aj razia nejakú líniu, nemali by to robiť takým brutálnym spôsobom, ako to robí niekedy denník SME. Keby existovali nejaké médiá, ktoré by dokázali denník SME skritizovať za tie titulky o verejnom obstarávaní v prípade striekačiek, tak denník SME by si dával na budúce pozor a nebol by až taký rozšafný.

Čiže, aké je podľa vás momentálne najlepšie médium na Slovensku?

Z televízií rád sledujem spravodajstvo TA3, ale aj to má svoje chyby. Z denníkov najčastejšie čítam SME, aj keď mám k nemu dosť veľké výhrady. Najčastejšie médiá, ktoré sledujem, sú internetové blogy, ktoré čítam každý deň minimálne pol hodinu.

Stalo sa vám už niekedy, že ste nemali pravdu a že ste si to priznali?

V nejakých menej podstatných veciach v živote som sa určite mýlil, ale v hlavnom politickom smerovaní KDH neurobilo chybu. Viem, kam mierite. O mne je vytvorený názor, že som človek, ktorý si nikdy neprizná chybu, povedzte, kde som sa mýlil a bavme sa o tom.