Novozvolený poslanec bratislavského vyššieho územného celku má lukratívny vinohrad, ktorý kedysi patril Výskumnému ústavu vinohradníckemuKoncom októbra tohto roku Slovenská televízia informovala, že lukratívne pozemky na bratislavských vinohradoch majú nového majiteľa - rodinu Rozinovcov. Získať ich mali vydržaním.

Prípadu sa pred župnými voľbami chytili kandidáti na poslancov za OKS Peter Tatár a Ondrej Dostál a podali trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru s podozrením, že Alexander Rozin, ktorý kandidoval ako nezávislý za koalíciu Smer-SF-HZD, získal pozemky neoprávnene.

Prokuratúra už oznámenie pridelila konkrétnemu pracovníkovi, ktorý rozhodne, čo s ním ďalej urobí. Denník SME zisťoval, ako sa vlastne Rozin k pozemkom dostal. Zo získaných informácií vyplýva, že sa tak stalo za veľmi čudných okolností.

Štedrý Koncoš

Pozemky na bratislavských vinohradoch roky spravuje Slovenský pozemkový fond ako pozemky neznámych vlastníkov. Vinice a budovy na nich patria Výskumnému ústavu vinohradníckemu.

V auguste 2002, mesiac pred parlamentnými voľbami, bol riaditeľom ústavu Stanislav Kotes a riaditeľom pozemkového fondu Jaroslav Puškáč. Obidve inštitúcie podpísali so spoločnosťou Incheba, ktorej generálnym riaditeľom je Alexander Rozin, nájomnú zmluvu na 25 rokov.

Fond Inchebe prenajal asi 7 hektárov pozemkov 30. júla za 707 korún za rok, ústav prenajal vinice a budovy na nich 27. augusta za 500-tisíc za rok. Podľa zákona muselo celú zmluvu schváliť aj ministerstvo pôdohospodárstva, preto ju podpísal minister Pavel Koncoš z SDĽ. Odobril tak prenájom viníc, ktoré štát predtým draho dotoval.

Na to, prečo sa tak stalo, nevie dnes žiadna z týchto inštitúcií odpovedať. Všetky tri inštitúcie majú nové vedenie.

Bývalý riaditeľ fondu Puškáč je dnes advokátom a hovorí, že pozemky Rozinovi prenajali, lebo už mal prenajaté na nich vinice a budovy od vinárskeho ústavu.

Bývalý riaditeľ ústavu Kotes je dnes Rozinovým zamestnancom a stará sa mu o prenajatý vinohrad. Rozin na tom nevidí nič zlé, je to podľa neho odborník.

Terajší riaditeľ vinohradníckeho ústavu Michal Kolárik podpísanie takejto zmluvy nechápe. "Je to zásadná chyba." Ústav namiesto toho, aby robil výskumy vo vlastnom vinohrade, musí chodiť inde.

"Nevieme si vysvetliť, aký mohol mať minister pôdohospodárstva záujem, aby prenajal tak lukratívne pozemky súkromnej firme," povedala hovorkyňa súčasného ministra pôdohospodárstva Katarína Czajliková.

Ministerstvo podľa nej robilo vo vinohradníckom ústave kontrolu a keď zbadali zmluvu o prenájme s Inchebou, odstúpili to policajtom. "Okresné riaditeľstvo Policajného zboru však páchanie trestného činu odmietlo."

Podľa Czajlikovej ide o právne veľmi zložitú otázku a hľadajú iné riešenie.

Od prenájmu k vlastníctvu

Keď sa Kolárik v januári 2003 stal riaditeľom ústavu, zmluva o prenájme ho prekvapila. A ešte viac ho prekvapilo to, čo zistil neskôr.

Súčasťou zmluvy bol aj presný rozpis pozemkov, na ktorých vinice prenajímajú. Išiel na kataster a vyžiadal si tento rozpis znovu. Zistil však, že v evidencii ubudli pozemky - viac ako 2 hektáre. Napísal na Slovenský pozemkový fond, či o tomto úbytku vie, a prečo nastal.

Pozemkový fond Kolárikovi odpísal, že nevie, ale sám sa obrátil na Katastrálny úrad Bratislava III s otázkou, prečo takúto zmenu urobil.

Kataster fondu oznámil, že tak urobil na základe notárskych zápisníc o vydržaní pozemku. Hlavným dôvodom na spísanie takejto zápisnice vraj bola kúpno-predajná zmluva medzi Rozinovcami a vinohradníckym ústavom ešte z roku 1990.

Fond sa preto spýtal ústavu, či v roku 1990 dané pozemky Rozinovi predal. Vinohradnícky ústav však o žiadnej takejto zmluve nevie. "Pýtal som sa aj mojich predchodcov, všetci mi povedali, že taká zmluva uzatvorená nebola," hovorí riaditeľ Kolárik.

V roku 1990 bol riaditeľom ústavu Anton Navara. Kolárik hovorí, že je jediným z riaditeľov, ktorý už nežije. Ak by aj takúto zmluvu ústav uzatvoril, musela by byť v archíve. Nič také tam však nemajú.

Po odpovedi ústavu Slovenský pozemkový fond podal v júli 2003 žalobu na súd. Myslí si, že nemohlo ísť o vydržanie. Okresný súd Bratislava III do dnešného dňa nevytýčil hlavné pojednávanie. Podpredseda súdu pre občiansko-právne spory Marián Kurinec povedal, že by sa tak malo stať v najbližších dňoch.

Vydržanie?

Zmluva z roku 1990 nie je jediná, ktorú štátna inštitúcia zrejme nikdy nevidela. Podľa zákona musí notárska zápisnica o vydržaní obsahovať okrem iných náležitostí aj stanovisko obce, že s vydržaním pozemku nemá žiadny problém.

Notársku zápisnicu vypracoval notár Miroslav Adámek z Trenčína. V zápisnici sa píše, že mestská časť Nové Mesto svojím vyjadrením zo dňa 21. júla 2002 uvádza, že nemá výhrady k vzniku vlastníckeho práva pre Alexandra Rozina.

"Podľa našich údajov sme stanovisko k vydržaniu nedávali, pretože ako povedala vedúca správy majetku Iveta Strapcová, notár nás na to v zmysle novely zákona o notároch a notárskej činnosti nevyzval," povedala hovorkyňa mestskej časti Valéria Reháčková. Prípad začali podrobne prešetrovať.

V notárskej zápisnici sa taktiež píše, že ani Slovenský pozemkový fond nemá výhrady k vzniku vlastníckeho práva pre Alexandra Rozina.

"Slovenský pozemkový fond neeviduje vyjadrenie k Osvedčeniu vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam, aj keď sa toto vyjadrenie v osvedčení uvádza," povedal poradca riaditeľa fondu Ľudovít Kavjak.

Notár povedal, že rozhodoval na základe dokumentov, ktoré mu poskytol právnik Michal Fraňo, ktorý zastupoval Rozina. S Fraňom sa SME nepodarilo spojiť, na otázky zaslané faxom a e-mailom zatiaľ nereagoval.

Podľa vedúceho služobného úradu Úradu geodézie, kartografie a katastra Jána Horvátha kataster v Bratislave nijako nepochybil, keď Rozinovi vydal na uvedené pozemky list vlastníctva. Katastru totiž stačí notárska zápisnica, overí, či v nej notár spomína všetky vyjadrenia, ktoré sú na vydržanie potrebné, a údaje zapíše.

Rozin: Do novín nie

Alexander Rozin odmieta ukázať dokumenty, podľa ktorých pozemky vydržal. Noviny podľa neho nie sú priestor, kde sa majú takéto veci vysvetľovať. Je pripravený hovoriť pred orgánmi, ktoré prípad preverujú. Tvrdí, že všetko bolo v súlade so zákonom.

Na otázky, prečo - ak niekedy podpísal kúpno-predajnú zmluvu s vinohradníckym ústavom a ten nedodržal jej podmienky - sa neobrátil na súd, odpovedá, že jeho právnici vec vyriešili podľa platných slovenských zákonov.

Prečo, ak zmluvu podpísal už v roku 1990, sa začal o pozemky uchádzať až v roku 2002? Vraj mal iné starosti. Ak by však taká zmluva existovala, neznamenalo by to, že Incheba si od vinohradníckeho ústavu prenajala to, čo by mal Rozin už 12 rokov vlastniť? Prečo by to robil?

Rozin redaktorom SME osobne ukázal vinohrad, aby sa presvedčili, že z neho nie sú stavebné pozemky. Ukazuje aj pivnicu, v ktorej dozrieva víno. To nepredáva, ale využíva ho pre seba a pre Inchebu. Na summite Bush-Putin sa ho podľa neho vypilo veľa. Rozpráva o tom, ako na miesto kedysi zobral ministra Koncoša, ktorého presvedčil, že tam zostane vinohrad. Ak by boli pozemky v správe ústavu, dnes by tam podľa neho boli lukratívne vily. Téma, ako pozemok získal, sa mu už však nepáči a nechce o tom hovoriť.