FOTO: TASR

Všade plno vecí. Blúzky, svetre, čižmičky, džínsy... „To všetko dnes vo výnimočnej povianočnej zľave. Máme výpredaj!" hlása veľký nápis na priehľadnom výklade. Predajňou znie hudba hodiaca sa práve k tomu štýlu oblečenia, aký ponúka, všetko je pekne osvetlené, poukladané. Neodoláte a vojdete. Zmocní sa vás napätie - pre čo sa rozhodnúť? Pre ten hrubý šál alebo tamtú huňatú bundičku?

Obchody plné tovaru útočia nie len na peňaženky, ale aj na zdravie. Sú ľudia, pre ktorých sa chodenie po nákupoch stalo súčasťou ich životného štýlu, spôsobom ako sa odreagovať, odmeniť, či zahnať stres, depresie, samotu. Ak sa nakupovanie pre človeka stane príjemnejšie a vzrušujúcejšie ako rozhovor s priateľmi, či návšteva divadla, kina, je na ceste k chorobnej závislosti, s ktorou si vo svete nevie poradiť čoraz viac ľudí. Volá závislosť na nakupovaní.

Vo Francúzsku je to nakupovacia horúčka, v USA diagnóza S.A. alebo Shopaholizmus, u nás závislosť na nakupovaní, v psychológii onyománia. Tí, ktorých táto „choroba" opantala, nechodia do obchodu preto, aby si kúpili niečo, čo potrebujú, ale kvôli vzrušeniu z nakupovania. Je to podobné ako s každou inou závislosťou - čím viac nakupujú, tým viac ich závislosť opantáva. Nakupovanie im prináša radosť, potešenie, dostávajú sa až do vytrženia a triašky. A keď sa nenakupuje, prichádza depresia.

Ste závislí na nakupovaní?

Či ste závislý na nakupovaní, môžete zistiť aj z testu, ktorý ponúka americká spoločnosť Anonymných shopaholikov:

1. Idete do obchodu, keď ste sklamaní, alebo sa vám nedarí, alebo keď sa cítite nahnevaní, či máte depresiu?

2. Utrácate množstvo peňazí, aj keď na to nemáte a nakupujete veci, ktoré nepotrebujete?

3. Sú vaše nakupovacie návyky príčinou konfliktov medzi vami a vašimi blízkymi?

4. Nakupujete s kreditnou kartou veci, ktoré by ste pri platení hotovosťou nekúpili?

5. Keď nakupujete, pociťujete nával eufórie zmiešanej s pocitmi úzkosti?

6. Pri nakupovaní máte pocit, že konáte niečo nebezpečné, hazardné?

7. Keď sa vrátite z nakupovania domov, cítite sa nesvoj, alebo vinný, zahanbený, vyvedený z miery?

8. Väčšinu vecí, ktoré kúpite, nosíte zriedka alebo vôbec?

9. Zatajujete pred rodinou čo nakupujete, a koľko míňate?

10. Premýšľate o peniazoch často - o tom, koľko máte, koľko dlhujete, koľko by ste chceli zarábať - a potom idete do obchodu znovu nakupovať?

11. Trávite veľa času rozmýšľaním nad účtami a tým, ako sa podarí vám vyjsť s vašimi dlhmi z nakupovania?

Ak ste na minimálne štyri otázky odpovedal kladne, je možné, že máte že vás postihlo chorobné nakupovanie

Zdroj: Shopaholics anonymous

Prepadla zlatu

Pani Elena mala 42 rokov, štyri deti a viedla usporiadaný rodinný život. Problémy prišli, keď jej pred piatimi rokmi zomrelo dieťa. „Po traumatických dňoch doma si povedala, že si urobí radosť a šla si kúpiť niečo pekné do zlatníctva," hovorí psychologička Gabriela Prelovská z Centra pedagogicko-psychologických služieb.

Po dlhom čase pani Elena naozaj pocítila radosť. A tak, keď jej bolo znovu ťažko, znovu išla do zlatníctva. Najprv si kúpila náušnice, potom prstene, retiazky... Našla niečo, čo jej prinášalo radosť.

Pred rodinou však svoje nákupy tajila, a šperky skrývala. To, že nosila na sebe zlato, pripadalo každému normálne, pretože ľudia z jej okolia vedeli, že zlato sa jej páči. Nakupovať chodila do blízkeho mesta, vždy do iného zlatníctva. Peniaze sa však míňali. A tak, kým jednu zlatú vec kupovala, druhú dávala do záložne. Ak peniaze neboli, snažila sa ich zadovážiť zo spoločného rodinného rozpočtu, z čoho mala vždy veľké výčitky.

Najväčšie vzrušenie pociťovala, keď si náušnice či retiazku vyhliadla a pri nákupe, keď si ich obzerala a brala do rúk. Po nákupe sa dostavilo uvoľnenie a šperky strácali význam. Potom nasledovali výčitky: „Zase som urobila niečo zlé, zase som minula veľa peňazí. Zase musím niečo tajiť."

Ako potláčať pokušenie

- Zrušte si otvorený úverový účet.

- Pred tým, ako idete do obchodu, napíšte si zoznam a nakupujte len veci, ktoré potrebujete.

- Kupujte len to, čo potrebujete, pre istotu si vezmite niekoho blízkeho, s kým sa poradíte.

- Nakupovanie odďaľujte ako sa to len dá.

- Ak už niečo kupujte, vždy si položte otázku: Potrebujem to, alebo to len chcem?

- Hľadajte iné možnosti citového prežívania.

- Snažte, aby ste pri nakupovaní nepodľahli vnútornému nutkaniu.

- Pozerajte sa na veci s humorom.

Zdroj: Shopaholics anonymous

Obava pred nemocnicou

Do psychologickej poradne pani Elena prišla, až keď už nakupovala každý deň. Bola nezamestnaná a mala zdravotné problémy. „To utajovanie, skrývanie, zháňanie peňazí cez záložňu, ju dostalo do stresu," opisuje stav pani Eleny psychologička Prelovská. Nasledovala depresia, poruchy spánku, potenie, závraty, odpadávala, vzťahy v rodine sa rúcali. K tomu sa ešte pridali ženské problémy. „Bola to už mobilizácia tela, pretože psychika to nezvládala spracovať," hovorí psychologička. Jej diagnóza: chorobná závislosť na nakupovaní. Nie však na samotnom zlate.

Dnes je už pani Elena z najhoršieho vonku. Spočiatku ešte niekoľkokrát neodolala a navštívila klenotníctvo, frekvencia nákupov však bola menšia. Pomohol jej strach z toho, že bude musieť ísť do nemocnice. „Ďaleko od toho nemala, pretože na tom bola zle nielen psychicky, ale aj fyzicky."

V priebehu troch-štyroch mesiacov sa jej zo závislosti na nakupovaní podarilo dostať, no objavila sa nová hrozba - internet. Ten však napokon vďaka sebakontrole zvládla.

Ak sa nakupovanie pre človeka stane príjemnejšie a vzrušujúcejšie ako čokoľvek iné, je závislý.

Športové oblečenie bolo všade

K pacientom psychologičky Prelovskej patril aj manažér, ktorý bol závislý na nakupovaní športového oblečenia. „Zo začiatku sledoval, čo nové prichádza na trh, vyhľadával kvalitu, dobré materiály, ak to zohnal, mal radosť. Nekupoval to len pre seba, ale pre celú rodinu. Bol ženatý a mal deti."

Športového oblečenia bolo časom viac než dosť a skôr ako radosť, vyvolávalo v rodine obavy. Keďže peňazí mal „športový otec" dosť, obava zo zruinovania rodinného rozpočtu ho zastaviť nemohla.

Lenže vzťahy s rodinou sa zhoršovali zároveň s tým, ako v byte ubúdalo miesta, pretože pribúdalo športových potrieb. Navyše, jedinou témou, o ktorej otec-manažér nadšene hovoril, boli športové veci a spôsob ako ich môže zohnať. Keď už to rodina nezvládala, nakupoval potajomky a veci skrýval. Nepovažoval to však za nič nenormálne - videl sa ako starostlivý otec, ktorý sa stará o deti a ich športové vyžitie. „V istej fáze závislosti sa tvorí silný obranný systém, keď si to človek odôvodňuje, vysvetľuje, prečo to robí," hovorí Prelovská.

Prvým motívom je urobiť si radosť. Ak to zafunguje a inej radosti je málo, môže sa z nakupovania stať mánia.

Prichádza nenápadne

Chorobná závislosť na nakupovaní je nenápadnejšia ako alkoholizmus a mnohí ani netušia, že im hrozí.

Na začiatku je to len záľuba v nejakých veciach. Je bežné, že ženy majú zaľúbenie v kozmetike, šperkoch, módnych veciach a muži v autách, prístrojoch či športovej výbave. Ak však človek o týchto veciach hovorí neprimerane často, v šatníku sa hromadia nenosené blúzok, v pivnici sa desiatky párov topánok či rádií, s majiteľom nie je niečo v poriadku.

Tovar, ktorý ľudia závislí na nakupovaní hromadia, je rôzny. U žien to sú šperky, topánky, spodná bielizeň, kozmetika. Psychologička sa stretla aj s paňou, ktorá chorobne nakupovala čistiace prostriedky - závislosť bola spojená s chorobným upratovaním. Keď nezohnala čistiaci prostriedok, ktorý si zaumienila, nemohla v noci spať.

Závislosť na nakupovaní zaraďujú psychológovia medzi tzv. nelátkové závislosti spolu so závislosťou na internete, telefonovaní, posielaní SMS.

Závislosti môže podľa psychologičky prepadnúť ktokoľvek. Stačí ak sa na niečo upne neúmerne viac ako na niečo iné. „Spoločným javom nelátkových závislostí je, že človek nad sebou postupne stráca kontrolu, keď o jeho konaní rozhoduje nutkanie," hovorí psychologička.

Väčšie sklony k závislostiam majú podľa nej ľudia so zvýšenou citlivosťou, ktorí sú emočne labilní.

Veci zamykala v izbe

S prípadom závislosti na nakupovaní sa nedávno stretli aj v Odbornom liečebnom ústavu psychiatrickom na Prednej Hore. Pacientka pôvodne prišla kvôli alkoholu, až neskôr vyšlo najavo, že rada nakupuje. Boli to hlavne topánky, rúže, striebro a parfumy. Pred rodinou a známymi to tajila. Veci odkladala do izby, kde nemal nikto prístup. Príbuzní boli šokovaní, keď otvorili skrine a gauč a všade boli drahé voňavky, rúže, kabelky. Mala 40 rokov, prišla o partnera a žila sama. To bol podľa primára z ústavu Jozefa Benkoviča jej najväčší problém. Hoci zarábala okolo 10-tisíc korún, nemala problém si kúpiť voňavku za osemtisíc, aj keď vopred vedela, že jej neostane na živobytie. Keď už sa vecí veľmi hromadili, tak ich aj rozdávala.

„Keď si vyhliadla konkrétnu vec, a v obchode ju nenašla, bola z toho veľmi nervózna," hovorí Benkovič, ktorý sa venuje nelátkovým závislostiam.

Závislí ľudia neraz nakupujú ako keby dotvárali mozaiku. „Viete, kúpila som si červené lodičky, k tomu som si potrebovala kúpiť červenú kabelku, hodila sa mi k tomu aj blúzka," hovorila pacientka. Keď videla žltú kabelku, zase k tomu hľadala všetky doplnky. A takto dokola. Keď si to všetko kúpila, doma sa na to pozrela a veci odložila do skrine. Už pre ňu nič neznamenali. Dôležité nebolo ich nosenie, ale zážitok z nakupovania.

„Pred nakupovaním títo ľudia pociťujú veľké napätie. Bezpodmienečne túžia po veci, ktorú si vyhliadli," hovorí Benkovič. Bezprostredne po nákupe prichádzajú silné pocity vzrušenia a eufória. Podobné pocity sa opakujú aj pri rozbaľovaní nakúpeného tovaru. „Ešte raz prichádza pocit vzrušenia, ale potom nasledujú výčitky svedomia."

Chorobná závislosť na nakupovaní je nenápadnejšia ako alkoholizmus a hrozí najmä emocionálne labilným.

Kto má k tomu sklony?

„Ak sa dostanete do emocionálnej krízy alebo sa objavia nečakané problémy, začnite robiť čokoľvek, čo vás naplňuje. Urobte si radosť a kúpte si niečo, čo sa vám páči alebo po čom už dlho túžite."

„Ste bezradná, trpíte depresiami? Urobte si radosť, poprechádzajte sa v obchodoch so suvenírmi a darčekmi, kúpte si niečo milé."

Radami, ako riešiť depresie, emocionálnu prázdnotu, či stres nákupmi, ženské časopisy nešetria. Práve ženy, ktoré majú citové problémy, môžu lákadlám nakupovania úplne prepadnúť. „Ženy častejšie nakupujú a skôr podľahnú reklamám," myslí si Benkovič. Nákupmi si liečia problémy, straty, ale aj osamelosť.

„Je to problém ľudí, ktorí nie sú s niečím spokojní. Naša pacientka bola napríklad nespokojná so svojím životom. Bola sama, stratila priateľa," hovorí psychológ. Podľa amerického špecialistu na závislosť na nakupovaní Terryho Hulmana sa choroba môže objaviť u ľudí, ktorí v detstve trpeli nedostatkom citov, ktorí sa nevedia vysporiadať s negatívnymi pocitmi a nakupovaním reagujú na bolesť, osamelosť, nudu, depresie, strach hnev. Objavuje sa aj u ľudí, ktorí hľadajú vzrušenie, či potrebujú zaplniť vnútornú prázdnotu či nenaplnené túžby.

Ako je to s Britmi

V Británii sú chorobným nakupovaním posadnuté dve percentá populácie. Ukázal to prieskum univerzity v Oxforde, vyše 700-tisíc Britov si nakupovaním kompenzuje nespokojnosť v citovom a sexuálnom živote. A v 90 percentách sa táto závislosť týka žien. „Pri nakupovaní sa absolútne nedokážu kontrolovať, hoci majú pocit, že sa plne kontrolujú. Je to totiž sféra ich života, kde majú pocit, že o niečom rozhodujú," hovorí podľa agentúry ČTK autor štúdie profesor Richard Elliott. Podľa štúdie táto závislosť je najviac rozšírená medzi strednou a vyššou triedou, kde sa jeden z manželov plne venuje práci a kariére.

Nie len bohatí

Závislosť na nakupovaní sa netýka len bohatých ľudí, ktorí na to majú. Stáva sa to aj menej solventným - v ich prípade sa magnetom neraz stáva zháňanie vecí so zľavou. Radosť z nízkej ceny v second hande núti mnohých nakupovať veci, ktoré vôbec nepotrebujú. Lákadlo farebne rozlíšených znížených cien predajcovia radi využívajú. U mnohých to funguje.

Liečenie chorobnej závislosti od nakupovania nie je jednoduché. Nedá sa zakázať, pretože nakúpiť potrebuje každý.

Je to choroba

Závislosť je choroba, ktorá má neurobiologickú podstatu - v nervových štruktúrach dochádza k chemickým zmenám. „Funguje to ako princíp odmeny. Princípom závislosti je, že pacient sa dostane do štádia, keď si jeho mozog vyžaduje určitú 'odmenu', na ktorú si postupne zvyká. V prípade látkovej závislosti to môže byť alkohol, či iná droga, ktorá sa dostáva do organizmu. Pri nelátkovej závislosti môže byt odmenou nakupovanie, telefonovanie. Odmení sa a organizmus si zapamätá stav radosti," hovorí psychológ Benkovič. A organizmus si odmenu - radosť - žiada opäť.

Ako to riešiť?

Liečenie nie je jednoduché. Ak prepadnete závislosti na SMS-kovaní či internete ideálne je dostať sa na istý čas mimo tieto lákadlá. Nakupovanie sa však zakázať nedá. „Závislý však musí mať pod kontrolou finančné prostriedky. S našou pacientkou sme sa dohodli, že bude kupovať len veci základnej potreby. Ak jej peniaze zvýšia, prekonzultuje s príbuznými či to, čo si vyhliadla, potrebuje alebo nie. Navyše, musela začať splácať státisícové dlhy."

Liekmi sa dajú liečiť len sprievodné poruchy, ktoré závislosť vyvoláva. Antidepresívami sa zmierňujú depresívne stavy, ak treba, pacient dostáva lieky proti nespavosti.

Dôležitá je psychoterapia, ktorá má priviesť pacienta k zmene správania, myslenia, zmene životného štýlu. „Je to hlavne o tom, aby si pacient našiel iný zmysel života ako nakupovanie. Aby nebol sám. Aby mal iné záujmy, s niekým stretával, aby začal viesť zmysluplný nie osamotený život," hovorí psychológ.

Choroba hviezd

Na západe je závislosť na nakupovaní - shopalizmus - všeobecne známou chorobou. Okrem Británie je veľkým problémom v Amerike, kde sa v kluboch anonymných shopaholikov schádzajú tí, čo so závislosťou bojujú s tými, čo ju prekonali. Kluby chorobných nakupovačov existujú aj v Paríži.

Častými obeťami závislosti sú herečky či modelky. Peňazí majú neúrekom a niektoré chcú vyniknúť rekordnou zbierkou topánok alebo kožuchov, aby všetci vedeli, že na to majú. Iné si nákupmi riešia svoje depresie.

Za veľkej pozornosti médií riešila pred štyrmi rokmi svoju nakupovaciu mániu tenistka Serena Williamsová. Denne, niekedy aj šesť hodín, nakupovala cez internet. Najradšej topánky, oblečenie a veci pre psa. "Najhoršie to bolo pri French Open. Každý deň som vysedávala pri počítači. Vôbec som sa nemohla zastaviť, len som nakupovala, nakupovala a nakupovala," priznala Serena. Mnohé z vecí, ktoré si kúpila, nikdy na sebe nemala.

Chorobnou závislosťou na nakupovaní trpí aj Jennifer Lopezová, ktorej šatník má obrovské rozmery. Na istý čas mu prepadla aj Salma Hayeková.

Pre príklad však netreba chodiť až ku hviezdam.

Psychologička: Treba vedieť, kde je ta hranica

Závislosť na nakupovaní na začiatku človek ani nepostrehne. „Táto porucha môže mať až chorobné následky," hovorí psychologička GABRIELA PRELOVSKÁ.

Niektorí psychológovia tvrdia, že ženy, špeciálne tie osamelé, majú viac predpokladov k závislosti na nakupovaní. Je to naozaj tak?

"Ja by som v tomto prípade vôbec nerozlišovala mužov a ženy. Každý človek prežíva radosť a emócie a každého osloví niečo iné. Závislosťou nemusí byť len nakupovanie - môže ňou byť štrikovanie, nechodenie medzi ľudí, upratovanie, či chodenie na koncerty. Nemyslím si však, že chorobné nakupovanie je fenomén osamelých žien. Muži nedávajú svojim manželkám kupovať autá. Závislými od nakupovania sú skôr tí, ktorí sa stali bohatšími. A to sú na Slovensku muži."

Ako sa dá rozoznať, že niekto v našom okolí, alebo my sami sme tejto závislosti podľahli?

"Ak sa niekto niečomu venuje v stupňujúcich frekvenciách, uprednostňuje to, vyhľadáva, venuje tomu väčšinu času. Že to niečo (napríklad nakupovanie) sa stáva dôležitou, ak nie najdôležitejšou súčasťou jeho života. Podobne je to u workoholikov - zostávajú v práci čoraz častejšie a stále majú pocit, že je to málo."

Ľudia, ktorí sú závislí na jednej veci, ľahšie prepadávajú aj ďalším závislostiam?

„Závislosť je psychická záležitosť, to je ako vytvoriť si k niekomu emocionálny vzťah. Môj vzťah k niečomu prechádza aj mojimi emóciami. Ak sa pri nakupovaní dopracoval k nejakým emóciám, organizmus na to nemôže zabudnúť. Pri liečení to je o potláčaní nutkania nakupovať."

Je to podobne ako pri abstinujúcom alkoholikovi?

„Áno, snaží sa to nerobiť. Ideálne prostredie mu najprv vytvára takzvaný „bezpečný skleník", ktorým môže byť napríklad nemocnica. Ale keď vyjde von, je konfrontovaný s realitou. Je úplne prirodzené, že ak sa dostaneme do nejakého vzťahu, máme tendenciu dávať do toho, čo vládzeme. Nechceme sa stať závislými, no neuvedomujeme si, že k tomu spejeme."

Pribúda takýchto prípadov?

„Pripúšťam, že toho môže byť viac. Je to súčasťou zmien ľudí, ktorí majú odrazu finančné možnosti, je aj väčší výber. No nemusí to byť len nakupovanie. Okolie to začne vnímať, až keď sa objavia nejaké fyzické príznaky."

Ako sa to lieči? Aj liekmi, alebo len psychoterapiou?

„Liekmi sa liečia somatické prejavy ako sú poruchy spánku, tlaku, depresia. Na to je lekár, aby to ošetril. Ostatné je vecou psychoterapie. Možno by sa lekári mohli v rámci anamnézy či histórie choroby pacienta opýtať, či nemá k niečomu vypestovaný nejaký mimoriadne silný emocionálny vzťah. Či náhodou choroba nie je sprievodným javom nejakej závislosti."

Ako sa toho zbaviť?

„Je to postupná zmena životného štýlu, ktorej pri psychoterapiách napomáhame. Ale je to postupný proces, ako si vedieť uchovať nad sebou kontrolu. Každý človek si vytvára vzťahy. Len treba vedieť, kde je hranica."