Vo vnútri SDKÚ sa podľa všetkého už dobojovalo medzi asi dosť rozumnou snahou mať voľby v júni (či júli) a názorom, že je bezpečnejšie počkať do jesene, s udobreným KDH s neakceptovanými demisiami alebo bez, to je už jedno. SDKÚ má pri šikovne zvolenej kampani jeden tromf, a tým je pomerne viditeľné hospodárske oživenie.
Stavajú sa cesty, rastú administratívne budovy i výrobné haly, a v niektorých regiónoch sa dokonca pomerne silno rozbehla bytová výstavba - podporená konečne fungujúcim hypotekárnym trhom. Ľudia so stabilným zamestnaním a ani nie príliš vysokými príjmami si môžu konečne dovoliť kupovať vlastné bývanie.
Hlavný priamy konkurent tejto strany nebude KDH, SMK či HZDS, každá so svojím pomerne stabilným voličským zázemím, ale zrejme Smer, nech už to niekomu znie akokoľvek paradoxne.
Smer má vysoko nestabilnú voličskú podporu, je to typická strana protestu. SDKÚ je síce spájaná s reformami väčšinou s negatívnym podtónom, ale ak ukáže viac priateľských tvárí, podobne ako to urobili s novou ministerkou práce, vnímanie ľudí sa pomerne ľahko preklopí. Aj tí, ktorí inak s celkovým smerovaním krajiny nesúhlasia, môžu rezignovane prijať SDKÚ ako aspoň ako takú istotu, relatívne kompetentnú stranu s pomerne širokým personálnym zázemím. Ak už nie pre nás, tak aspoň pre mladých. A tak podobne. Nemusí za každú cenu ísť ani o to, či voliť SDKÚ - stačí, ak popri získaní nových hlasov presvedčí kampaň strany aj dosť ľudí, aby jednoducho nešli voliť Smer.
Samozrejme, v priebehu kampane by dzurindovci museli urobiť dosť hrubé chyby, aby im nepripadli hlasy evidentných prepadákových subjektov ako ANO a Slobodné fórum. Priaznivcov širších fráz typu "podpora slobodného trhu" či "priťahovanie zahraničných investícií" už má strana v podstate vo vrecku, teraz musí zabojovať o konzervatívnejšieho voliča. Mikuláš Dzurinda ako zodpovedný líder, zrejme bez príliš častého zvýrazňovania explicitného "patriot", ale jasne v tomto duchu.
Smer bude musieť zúfalo dobiehať to, čo jeho organizátori najmenej od posledných volieb zanedbávali. Strana jedného, aj keď iste šikovného, muža. Ľudia v Smere vždy podceňovali jednoduchú vec. Volič všeobecne ľahko prijme ohnivú antiestablishmentovú rétoriku za svoju a toto robí Smer skutočne dobre. Ale je úplne nezmyselné za každú cenu iritovať aj tých slabo, ale predsa aspoň trochu vzdelaných a oduševnených ľudí v podnikateľsko-mediálnom prostredí, odmietaním diskutovať aspoň občas trochu odborne, poznámkami o hedžovaní cien odberaného ruského plynu a podobne. Nepriatelia Smeru v kľúčových uzloch tvorby verejnej mienky nemusia nikoho priamo presviedčať, akú stranu voliť, ale tie stovky ironických poznámok bez jasnej odozvy, na adresu nekompetentnosti najsilnejšej politickej strany urobia nakoniec v podvedomí ľudí svoje.
Samozrejme, Smer by sa mal snažiť dať dokopy aspoň akú takú hospodársko-politickú líniu (a pod ňou si netreba predstavovať vyprodukovanie zopár papierov "záväzkov voči voličom") nie pre predvolebnú kampaň, ale v prvom rade pre možnosti, žeby voľby vyhral. Vypiť šampanské a premiešať stranícke nominácie nejakými tými ľuďmi s reputáciou odborníkov z prostredia mimo strany, to je dosť slabá stratégia. V prípade vstupu Smeru do vlády tu môžeme mať ľahko SDĽ číslo 2. Tak to zatiaľ, s prepáčením, vyzerá a pre krajinu to nie je dobrá správa. Ale zatiaľ nie je neskoro.
Samozrejme, táto SDĽ 2 by mala v koalícii podstatne silnejšie slovo ako tá predošlá. Smer podľa všetkého vládu nezostaví, ak nezíska vo voľbách aspoň 30 percent odovzdaných hlasov. V tom prípade by mu po zaokrúhľovaní možno stačil jeden koaličný partner, ďalšia veľká strana. Každá iná alternatíva vyzerá na niekoľko vládnych strán (aspoň zo začiatku) voči menšinovej opozícii tvorenej Smerom, SNS a niekým ďalším.
Takže, zatiaľ tu máme rozhodnutie stratégov SDKÚ. Letná kampaň, keď ľudia menej pozerajú médiá, menej sa ozývajú zahraniční investori. Dovládnutie s už príliš očividnou podporou HZDS. Aj isté riziká vo verejných financiách, ten hlúpy deficit v dôchodkovom hospodárení. Problémy v zdravotníctve, kde sa budú asi musieť revidovať niektoré rozhodnutia doterajšieho ministra... Nie, SDKÚ je už podľa všetkého rozhodnuté zatlačiť teraz, s otvoreným priestorom po hrdinsky odmietnutom plnení vatikánskej zmluvy. Pri šikovne vedenej kampani má čo získať.
Nie je to dobrá správa pre chudobných ľudí, pre tých, ktorí sa neradi podriaďujú rituálom akože slobodného trhu, pre ľudí pripútaných k pôde v okrajových regiónoch. Pretože koalícia podobná tej dnešnej bude pokračovať v budovaní zbyrokratizovanej verzie kapitalizmu so silnou podporou veľkokapitálu a pomalom odkopávaní slabých hráčov na okraj ihriska. Keď machri bohatnú aj tým ostatným sa nakoniec niečo ujde. Otázka je, či tu v tejto chvíli niekto ponúka lepšiu alternatívu.
Autor: Juraj Draxler
