Teplotný rekord zimy na Slovensku * 11. februára 1929 namerali vo Vígľaši najnižšiu teplotu v histórii - mínus 41 stupňov. Podľa pamätníkov sa nedalo vyjsť z domu. |
BRATISLAVA - Počas dlhej zimy s množstvom snehu sa aj zvieratá správajú neštandardne. Nemajú dostatok potravy, a preto prichádzajú veľmi blízko k ľudským obydliam, správajú sa inak ako zvyčajne. "Toľko zamrznutého snehu v polovici marca nebýva, mnohé zvieratá melú z posledného. Najmä jelene, srnčia a diviačia zver," hovorí Miroslav Saniga z Ústavu ekológie lesa SAV.
Problémy majú v lesoch muflóny, najmä samce, ktorým sa vysoký sneh dotýka semenníkov. Tie sa zapaľujú a muflóny môžu zomierať vo veľkých bolestiach. Muflóny nie sú podľa Sanigu pôvodnými obyvateľmi našich lesov, pochádzajú zo stredomoria a sú citlivé na vysoký sneh.
Saniga videl výra skalného sedieť na zábradlí pri potoku. Občas sa vrhal do vody a lovil pstruhy. Výr obyčajne loví hlodavce, zajace, sojky, jariabky, ale podľa Sanigu ho zima donútila živiť sa aj inou potravou.
V Liptove poľovníci prikrmujú zvieratá viac ako obyčajne. František Jaroš z liptovskej okresnej poľovníckej organizácie hovorí, že v dolinách robia poľovníci chodníky, aby sa zver nemusela ku kŕmidlám brodiť.
Vyčerpaná zver, ktorá prichádza bližšie k obydliam, je ľahšou korisťou pre pytliakov, ale podľa Jaroša poľovníci ich zatiaľ viac nezaregistrovali. "Teraz už nepytliačia z hladu, ale z rozkoše. S modernou technikou, nočnými ďalekohľadmi, automatickými zbraňami," hovorí.
Sanigovi, ktorý pôsobí v Starých Horách, volajú dva-trikrát do týždňa ľudia, že vidia sovu veľmi blízko domu, pýtajú sa, či nemá vtáčiu chrípku. "Nič zvieratám nie je, len sú vyhladované a hľadajú potravu aj v tesnom susedstve človeka," hovorí Saniga.
Jelenice vídava bežne v potoku, kde sa sneh topí najrýchlejšie a obnažuje trávu. "Jeleň sa radšej bude pohybovať v horskom jarku, kde nie je sneh, akoby sa mal brodiť v jedenapolmetrovom snehu," hovorí. RICHARD FILIPKO
Zima a zvieratá
Ak niekto v lese objaví uhynuté zviera, napríklad srnku, mal by ju nechať tak. "Vyzerá to dosť kruto, ale je to súčasť prírodného kolobehu. Uhynuté zvieratá sú súčasťou potravy ďalších zvierat. Keď prídete na to miesto o týždeň-dva, nenájdete žiadnu stopu," hovorí ochranár zo zoskupenia Vlk Juraj Lukáč. Poľovník František Jaroš naopak tvrdí, že uhynuté zviera treba nahlásiť miestnemu poľovníckemu združeniu, aby poľovníci a veterinári zhodnotili, či zahynulo prirodzene, alebo bolo choré.
V minulosti zvieratá v lesoch nik neprikrmoval a zimu prežili. Dnes ich poľovníci prikrmujú, pretože v prírode je menej potravy.
Medveď spí dlhšie, muflónovi mrznú semenníky. Tohtoročná zima je priaznivá pre spánok medveďov a jazvecov. Budú spať minimálne do konca apríla, lebo ich v brlohoch uväznil sneh. Ostatné zvieratá získavajú aj pre návaly snehu potravu ťažšie, a preto ich prikrmujú poľovníci. V minulosti ich nik neprikrmoval a zimu prežili.
Dnes však majú v prírode potravy menej. Muflóny - ich pôvod treba hľadať v oblasti stredomoria. Problémy majú najmä samce. Vysoký sneh sa dotýka ich semenníkov. Tie sa zapaľujú, môžu zomierať vo veľkých bolestiach. Vysoká zver - mala v hlbokom snehu problémy s pohybom a hľadaním potravy. Tohtoročná zima
* Rekord tejto zimy má hodnotu "iba" mínus 30 stupňov, ktoré namerali meteorológovia v Plavči.
* Padlo však mnoho lokálnych rekordov. Niektoré boli staré aj viac ako polstoročie. Napríklad v Žiline alebo Poprade teploty klesli na mínus 25 až 27 stupňov. Denné minimá boli prekonané aj v Hurbanove, Piešťanoch, a Nitre.