Neskôr mi síce vravel, že zastavil len preto, lebo z diaľky som mu s mojím három pripomínal ženu, ale to sa len chcel hrať na drsňáka. Ochota ťahať niekoho z kyslej bryndze nie je dosť cool. Odkiaľ si, spýtal sa, d la slovaki, odpovedám kuchynskou francúzštinou, áá ixektly from Bratislava?, počujúc môj marocký prízvuk radšej prechádza na angličtinu, jes, odpovedám s akcentom zo Sv. Heleny. End, otázkam zďaleka nie je koniec, uér ár jú going? Ž n sé pa, odpovedám na rovinu. Dakorrr, ž vé avek tua. A bolo to.

Vravím, spoznal som ho okamžite.

Do ž n sé pa sme nešli hneď, cestou sme sa zastavili v Rennes. Seriózne informácie si pozrite v Bedekri, strana 274. Ja si odtiaľ pamätám len krčmu, kde stále reval diatonický akordeón. Tam ma Žerom zoznámil s ďalšími dvoma. Selin a Janom.

Keby Selin nebola taká krásna, asi by som mal na ňu strašné nervy, lebo vždy, keď sa ku mne naklonila, obliala ma sajdrom. Hovor niečo po slovensky, mlela mi do ucha po anglicky, a ja som hovoril. Bretónsko je krásne ako Tvoje mihalnice. Nechcela by si mať niekde v tých hájoch so mnou jeden hrob? Sé žolí, zašeptala a keby sa ma vtedy dotkla, kopla by ju elektrika. Chcela by som sa učiť po slovensky, uzemňuje ma, lebo dívajúc sa na jej prázdny pohár, pochopil som, že toto šarmantné žieňa má dosť a potrebuje do postele. To po piatom drinku predsa hovorí každý, kto sa rozpráva s cudzincom! Dežavi, ako hovorievajú. Tak príď, moja prekrvená mašina sa na ňu usmieva. Uí, uí, odtrúbi tá jej. Jarmat!, začujem za sebou, to je po bretónsky na zdravie. Tak sa zoznamujem s Janom. Bol vyšší odo mňa a mal smutné oči. Oni vôbec všetci majú smutné oči. Akoby ich plodili Poe s Plathovou. Jan robí v nadácii, ktorá pomáha Rómom prežiť. Hoci nezarobí veľa, je rád, lebo môže zaspať do práce, prípadne tam vôbec neprísť. Je pašák, dáva tak Rómom najavo, že nie sú iní.

Potom nasledovala klasika, celý večer som tam vykrikoval, že ž m sens bjan a prekladal sajdre kalvadosom; nebolo toho málo, pretože skandovať Samostatné Baskicko! v batožinovom priestore Citroena nemávam zrovna vo zvyku. Našťastie, ďalšie dni v La Finistér to prekryli. Nepoučiteľné vlny sa tam donekonečna zabíjajú o skaly a ja som mal pocit, že je to rozanimovaná röntgenová snímka mňa samého. Dôkladný preplach dutín dobre napenenou nulou negatív. Ten úvod vám však dlžím, lebo inak by ste nevedeli, ako mi táto trojka vlastne vstúpila do života.

Hm, do života...

Po mojom návrate na Slovensko som sa im neozval, ako sa na pravého blbca patrí. Pár týždňov som ešte fičal na Alanovi Stivellovi a z popudu okolia a čochvíľa i vlastného som sa dobrovoľne začal meniť na perspektívneho mladého muža, ktorý raz bude v hojdacom kresle rozprávať o pochabých zážitkoch zo stopovačiek. A bude sa mu to zdať ešte väčšia rozprávka ako tým naivným detvákom s očami ako lekvárové dolky. Keby to po troch mesiacoch nebolo prišlo.

SELIN

Ahoj Peter, uz ucim po slovensky. Pridem skoro, buduci tyzden myslim. Halvna stanica. Urcite stretneme sa. Celine.

Poviete si: Dobre-dobre. Stáva sa to. Kdekto sa zaľúbi a robí somariny. Zbalí cepy a odíde hoci aj za masovým vrahom postihnutých detí. Do Kórejskej ľudovodemokratickej republiky. Lenže - chyba lávky. Ako prišla, tak aj odišla. Stihla mi ešte napísať, že si našla prácu v Košiciach a opäť zmizla. Ako milosrdné dávky z kalašnikova mi potom chodili pohľadnice z Poľska, Rumunska i Čiernej Hory. A pozrite, už znovu mi zvoní. Až postupne som začal chápať tú odvekú periódu tohto národa. Príliv a odliv, bretónska diaspóra s vlastným algoritmom. A akí sú ambicózni! Spomedzi všetkých francúzskych regiónov suverénne vedú v počte samovrážd. A v spotrebe alkoholu. Slivovica alebo hruškovica? pýtam sa Selin. Dakór, žmurkne a radostne sa zavrtí, myslím, že muože byt. Sedí oproti mne v kaviarni a ukazuje mi fotky, totó a totó, bola som tam a tam...

Pozoroval som ju, bola krásna, zvonivá, trhlá, nerozhodná, citlivá, hladná a vďačná.

Čo sa stalo s kvetmi tebe? zaševelil jemný hlások, keď prišla ku mne.

Sú jemne hypochondrické, sem-tam ich predsa polejem.

A rozprávaš sa s nimi?

Nie, sú to suchári, rozširujem jej zreničky.

Sa s nimi nerozprávaš??? Ani troška?

Potom sme so Selin chvíľu počúvali ukecaný muškát, chlácholili odutú Aspergiu a odhodili do koša prázdnu fľašu od slivovice. Odvtedy mávam občas pocit, že kvety vedia byť aj celkom vďačné publikum.

A v ten večer som sa začal o Selin báť.

Jan Tírsen a Le bra d mer je nebezpečná skladba. Tá už nesmie do prehrávača. Dodnes mám pred očami scénku z La Finistér, keď toto žieňa stálo samo proti moru. Granitová kaplnka, vybrúsený útes, chlpaté oblaky. S tým havranom to už veľký režisér prehnal. Naozaj bolo počuť akýsi rozhasený kvintakord, kde mŕtvy barytón akoby zabudol dospievať vábivé "Poď..." To isté sa teraz dialo v mojom byte. Držali sme sa pri tom za ruky, ale testosterón som nevidel ani z téžévé. Pôvodne som tu mal napísané aj čosi o slzách veľkých ako hrach, ale potom som to vyhodil, nie som predsa Mópasánt!

Bol som šťastný, keď som ju na druhý deň videl rozžiarenú vyspevovať známu Stivellovu baladu o troch rybároch "Tri martolód-já-dá... já-da-dá-dá-da-da-dá..."

Už je lepšie, Selin?

Uí, uí, Peter... odpovedá mi spevom. Odchádzam už zajtra!

ŽEROM

Prišiel príliv, Peter! - rozptyľuje aspoň na chvíľku letiskovú halu. Ľavou rukou mi ukazuje ruksak na prevzatie. Pravá je zaneprázdnená, škrtí fľašu od vína.

Chcem držať mestu prsty na tepne, Peter! Ukáž mi to miesto!

Miesto, kde sa dali držať prsty mestu na tepne bol akýkoľvek bar a pri ňom akýkoľvek, zdôrazňujem akýkoľvek, humanoid s vagínou. Povedz jej, že som Francúz, že mám dve autá a dom na malebnom bretónskom vidieku, Peter! Žerom obýva dve izby v rozostavanom dome bez toalety na samote pri Beu a je majiteľom dvoch pojazdných vrakov, ktoré vo veľkom rozbíjali ešte vo filmoch s Funésom. To však tie roztomilé stvorenia v špicatých topánkach nevedia. A vďaka tomu môžu na druhý deň esemeskovať kamoškám pikošky o dobrodružstve s bohatým rytierom zo západu. Je síce neukojený, ale vezme si ich za ženu a vo svojej krajine z nich urobí televízne hviezdy. A podobné nezmysly. Musím uznať, že v každej kurve sa skrýva aspoň kúsok romantickej duše.

Bol som pomerne rozšafný. Koľko si ich mal, Žerom? lakeť sa mi šmýkal po barovom pulte.

Žerom zodvihol oči nadhodom ako vzpierač a odrazu vyzeral úplne inak. Nebolo to svetlom. Zbožňujem len jednu, Peter. A zabijem každého, kto jej ublíži. Bolo niečo medzi vami? Také kmitajúce zreničky by som radšej videl na tvári pašeráka kokaínu v Malajzii v okamihu osobnej prehliadky.

Hej, čínsky múr, jemnulinko som zaklamal. Tuším sa to volá nadsádzka. Áá, hodil po mne plechovku piva. On bua, Peter!

Ktorý debil mi tvrdil, že Poliaci pijú najviac?

Vlny potom nasledovali jedna druhú a ignorovali zaužívané intervaly.

Ahoj, sedí tu s nami pri stole nejaký Francúz a mám ťa zavolať za ním do podniku XY. To boli najčastejšie telefonáty toho pamätného mesiaca. Myslím, že pre tri nemenované krčmy nastalo obdobie zlatého veku. A ak vám lezú na nervy príbehy o ožranoch a klátičoch, túto kapitolu pokojne preskočte. Žerom sa prehnal mestom ako uragán, sústreďujúc okolo seba všetku pozornosť. Len namiesto striech radšej strhával tričká, čo sa nosia nad pupkom, a namiesto kandelábrov zrážal hrebene tým, ktorí si pestovali imidž najväčších pijanov v meste. Čo zrážal, zomlel ich na kašu a tušímže niektorí z nich vzápätí prešli na tvrdé drogy, dúfajúc, že si napravia renomé aspoň v lige feťákov.

Po týždni mi začala haprovať mašina. Tie čudesné zvukové efekty som prvýkrát začul vo vinárni s najdlhšími otváracími hodinami počas nekonečného Žeromovho monológu: Vy Slovania ste úplne trhlí, Peter... (ŽMOCH!, ozýva sa mi v ľavom uchu)... prestaňte už konečne s tým "Je to pre teba OK?" (ŽMOCH-ŽMOCH!)... alebo "Praješ si toto alebo toto?"

(ŽMOCHDAÚ!, trochu mnou trhne). Nerobte veci, ktoré nechcete.

OK, Žerom, zdvihol som sa a môj krvný tlak ma nasledoval. Som unavený a idem domov.

Žamé! zachytil môj rukáv. Ešte aspoň jedno, Peter!

Vtedy mi začalo dochádzať, že to nebude sranda. Príliv nezastavíš. Moja tvár sa postupne začala meniť na sinavú spotenú broskyňu. Ak som sa náhodou pokúsil usmiať, vyzeralo to, ako keď tá istá broskyňa praskne.

A Žerom? spýtal som sa ho o tretej ráno na mojom balkóne, keď hrou na akordeóne obšťastňoval všetkých susedov naraz. Kedy pôjdeš k moru? Demáán, monamí!, znela odpoveď všetkým na dvore. "Letím na pravé poludnie!" Susedia šmírujúci z balkónov schovali pripravené petície a vytiahli šampanské. Maloletí aj zábavnú pyrotechniku.

Na druhý deň v práci som sa chcel aspoň chvíľku umárať v tej trápnej nostalgii, že tohto blázna už neuvidím, ale akosi mi to nešlo. O trištvrte na dve som pochopil prečo. Čau, sedí tu so mnou nejaký Francúz a mám ti odkázať... Zahmlilo sa mi pred očami. Peter, ušlo mi lietadlo, musím tu ešte pár dní zostať. Nemáš požičať nejaké prachy? Bravo, si skvelý, mon kokot!

To hovoril vždy, keď ma chcel naštvať. L kokot je po francúzsky fešák. Vyhovoril som sa v práci na niečo v štýle padol mi do obývačky meteorit a musím ho roztápať fénom a šprintoval sa presvedčiť do mesta, či to nebol len zvukový prelud. Ozajstného démona som však uzrel až o pár minút neskôr. Na námestí pri fontáne tancoval Žerom. V diskmane keltský Guichen Quartet a v ruke igelitka s dvomi ričmenmi. To aby si sa nemohol vyhovoriť, že chceš ísť domov kvôli hladu! Bolo mi jasné, že o tri dni zomriem, ale musel som sa usmiať. Zažil som pocit surfera, ktorý sa s nalomenou doskou pod pazuchou díva na približujúce sa tsunami a dobrácke ópium, ktoré telo vypúšťa milichvíľky pred koncom mu vnukne, aby si na ňom zajazdil.

Opäť klasika. Povedz tomu idiotovi, nech si zloží nohy dolu zo sedačky, lebo ho vykopem z auta, jačal ráno ujo taxikár. Žerom vykrikoval po bretónsky niečo v zmysle, že moja riť a ty ste pokrvní bratia. Aj keď sa naštve, vie byť pekne literárny.

Práve keď som sa strojil písať testament, nastal odliv.

Idem pozrieť Selin, Peter, usekol raz z ničoho nič pesničku v strede a začal si baliť akordeón. Vrátim sa s prvým padnutým listom.

Vedel som, že príde skôr. Selin bývala v Košiciach so svojím novým belgickým frajerom, a ten žiarlil aj na bezdomovca, od ktorého si kupovala Nota Bene.

Pre toho chuja je to len panenka Mária, cedil Žerom pomedzi zuby o dva dni neskôr. Nikdy ju nebude milovať tak ako ja, vyťahoval sa a sám cítil, že bez piva v ruke je táto dráma riadne suchá. Jarmat!, snažil sa zachrániť situáciu, ale už zakrátko to vzdal. Začal chodiť po byte a niečo si mrmlal. Vyliezol na balkón, vliezol do kuchyne a potom čosi hľadal v kúpeľni. Potom sme sedeli oproti sebe a držali huby. Choď si už ľahnúť, Peter, zavelil odrazu.

Aj hluchý by začul, že tu niečo nehrá.

Idem sa ešte oholiť, vstal som a čakal.

Ešte chvíľu.

Mérd, teatrálne hodil moje žiletky nastôl.

Zdá sa, že tento odliv sme prežili.

Bordel, Žerom? počujem sám seba pýtať sa sekundu po usnutí.

Každý má v hlave bordel, Peter. Len niektorí sa podľa toho nesprávajú.

JAN

Sfalú, Pesfer! Ž sfuí an Prág. Éu, ž sferá a Bratisflava demá.

Jan aj bez telefónu šušle ako čistokrvný Španiel. Na základnej škole musel mať o zábavu postarané. Jeho podnik s Rómami nedopadol bohvieako. To je celý on, vždy dokáže len brať! Rómov tak nepriviedol absolútne k ničomu, zato však poriadne vstrebal ich nomádske zvyky. Kúpil obytný van (hrdo ho nazýva kamjon) a nadiktoval si to do stredu Európy. Nie, nebojte sa, Krahule obišiel. Mimochodom, vstrebávanie vnemov akéhokoľvek skupenstva a formy je jeho typická vlastnosť. Purkuá pa? tak odpovedal na akýkoľvek návrh, ako stráviť večer. "Sé supér" tak odpovedal na akýkoľvek návrh, akým druhom oblbováku si rozšírime obzory a zrenice. Jeho glemroková hriva pôsobivo odrážala svetlá diskotékovej gule. Ak máte podobne obdarených kamarátov, vrelo vám odporúčam jedno: vystriekajte im do vlasov celú fľašku laku, zhltnite koleso a hybaj k UV svetlám. Jan niekedy spotreboval aj dve fľašky, ale on je výnimočne savý typ.

Ako na všetkých, i naňho nakoniec prišiel odliv. Aj v tomto bol Jan svojský. Upiekli ho z jemného lístkového cesta. Prepáč, Peter, ale dnes prenocujem v aute. Chcem si trochu pospomínať na otca a bojím sa, že môj plač by ťa v noci rušil. Sava? Sava, ale zostal som radšej s ním. Janov otec sa pred rokom dočkal svojho prvého úspechu úspešne si siahol na život po tom, čo stratil prácu. V Bretónsku robil dvadsať rokov v Pežote-Sitroen. Ten však postavil novú fabriku pri nejakej Trnave a starú zavrel. Prúser bol, keď sa Jan začal dvíhať, že on chce vidieť to hnusné pole, ktoré mu zabilo otca. Pokus opiť ho do nemoty nevyšiel, tak som mu schoval kľúče od kamjonu do pohára s kefkami.

Ešte ťažšie obdobie nastalo, keď ten kretén z kapely Nuár Dezír na smrť dobil svoju snúbenku v Petrohrade a písali o tom všetky noviny. Dodnes si tú scénu pamätám. Najskôr neohlásene dokvitli Žerom aj Selin. Bolo krásne vidieť túto trojku pohromade. Všetko bolo také ako na začiatku. Hej Jan, ako sa povie po francúzsky ic kúl? Sfé kúl, škerí sa Jan. A potom nejakého idiota napadlo kúpiť L Mond. Bretónci nad ním žmurkali, ako to mali v náplni práce herci v ére nemého filmu. V ten večer som s nimi moc nepokecal. Donekonečna počúvali tú francúzsku karikatúru hard-rocku (tiež vám napadlo, prečo Frantíci nevedia hrať rock'n'roll?) a len tak zízali do steny.

Nezmeníme hudbu? spýtal sa nahlas marťan oblečený do mojej kože.

Urob to, Peter. A daj prosím ťa Tírsenovo Le bra d mer.

s s s

To bolo poslednýkrát, čo som ich videl spolu. Týždeň nato Selin zmizla nad nejakým útesom a Žerom sa z toho zložil. Jediným ťahom. A Jan, ten si len odskočil za otcom. Aj s kamjonom.

Napíš jednu poviedku, Peter, ozýva sa vo mne bledý pud sebazáchovy. A začni znova. Neskoro. Je odliv, cítim to. A v hlave mám bordel. Kamže ste išli, mešeramí? Bon, ž vé osi.

Len s tou poviedkou si to ešte rozmyslím...