Víťaz súťaže Poviedka 2006 Peter Ankou. FOTO PRE SME - JURAJ ŠUŠOL
Vyhral jubilejný ročník poviedkovej súťaže, pred ňou ho však nikto nepoznal. Neznámy autor, ktorého text Tri Martolod je vlastne jeho spisovateľský debut. Hudobník, reklamný textár a cestovateľ, ktorému nerobí problém sa len tak zdvihnúť a zo dňa na deň sa vydať na cesty. Trebárs aj smerom na Bretónsko. "Tí ľudia ma totiž veľmi fascinujú," hovorí v rozhovore pre SME víťaz Poviedky 2006, ktorý používa pseudonym PETER ANKOU.
Dej poviedky sa odohráva pre nás v trochu exotickom prostredí. Náhodou?
"Napísať tú poviedku bolo také spontánne nutkanie po návrate z Bretónska. To je krajina z troch strán obohnaná morom a tie vlny akoby prechádzali aj do ľudí. Tiež sú živly. Majú v sebe čosi deštruktívne, zhubné. A v krvi jednoznačne nomádstvo. Navyše, tie tri postavičky z poviedky majú reálnu podobu, naozaj existujú."
Vaša prvá poviedka, prvá súťaž a hneď výhra. Tomu sa vraví efektivita.
"Na veľa vecí v mojom živote som nemal racionálny dôvod, tak je to aj s touto poviedkou. Je takým výkrikom - zakričať, ako sa mám. Už od malička som si písal denník, ale zmena je, že odrazu nielen zachytávam, ale s niekým ďalším sa o to aj podelím."
Prečo sa hudobník rozhodne oslovovať ľudí písaným slovom? Navyše pod pseudonymom?
"Potreboval som si nájsť paralelný vesmír. Ankou patrí do sveta, ktorý vytváram písaním. Zrazu sa mi nakopili témy, ktoré neviem dať do hudby, aj preto prišiel Ankou, ktorý to ventiluje písaním. Hudba však stále hrá podstatnú rolu. V texte je veľa skladieb a som rád, keď poviedka môže byť taká hudobná. Prečo nedávať zoznam odporúčanej hudby k textu?"
Zmenilo sa niečo týmto víťazstvom?
"Tá súťaž je akoby štartovacia čiara. Výhru beriem ako povzbudenie, že mám pokračovať. Stále som niekde na začiatku. Je však pravda, že som sa vôbec nezamýšľal nad tým, ako bude túto poviedku vnímať čitateľ. Je to moja prvá skúsenosť. Až teraz začínam riešiť otázku, ako čitateľ vezme moje písanie. Ja len nechcem byť voči nemu arogantný."
V texte ste prepisujete francúzske frázy foneticky. Prečo?
"Som asi jediný frankofil, ktorý nevie dobre po francúzsky a myslím si, že v poviedke je to aj trochu cítiť. Milujem túto kultúru, históriu, jazyk mi znie veľmi dobre - aj preto som to nechal v takom prepise. Je v tom istá autentickosť. A používam základnú slovnú zásobu z francúzštiny, takže si myslím, že je zrozumiteľná."
Poviedka je síce napísaná vtipne, no jej téma je dosť ponurá - smrť.
"Človek je podľa mňa vo svojej podstate smutný a na radosť potrebuje nejaký dôvod. Mám veľmi rád, keď sa o smrti píše inak ako morbídne. Nemusí to predsa vždy byť zúfalá tragédia, kde čitateľ preplače dvadsať strán. A nemusí to byť ani nejaký zbytočný pátos. Rozprávanie o smrti je skôr tušenie, čo je za oponou a mňa nesmierne láka hádať, čo sa tam môže diať. Som v podstate staromil, mám rád prekliatych básnikov, poviedky Edgara Allana Poa."
Už viete, ako bude vyzerať vaša debutová zbierka?
"Nechcel by som vydať debut pre debut. Som zástancom prirodzeného dozrievania a potom to víno stočiť do fľaše. V témach mám však jasno, už len počkať, kým budem stopercentne spokojný. Ale veľmi sa na ten debut teším."
Poviedku Tri Martolod uverejňujeme v dnešnej prílohe Víkend
