Músa Zarkáví Jeho brutalita desila "Dúfam, že zhnije v pekle," povedal krátko po Zarkávího smrti Paul Bigley. Jeho bratovi Kenovi odrezali pred dvomi rokmi v Iraku Zarkávího ľudia hlavu. Popravu nahrali na video, aby ju videlo čo najviac ľudí. Paul Bigley hovoril v mene mnohých ľudí. Brutalita Musú Zarkávího spôsobila bolesť stovkám rodín a terorizovala v uplynulých troch rokoch Irak.
Zarkáví by sa tento rok dožil 40 rokov. Muž, ktorý vraj sotva vedel čítať, začínal v Jordánsku ako pouličný zlodej. Pochádzal z beduínskeho kmeňa Hasan a rodný dom v meste Zarka opustil už zamladi. O islame ani nechyroval a dopriaval si alkohol. Nemal ani dvadsať a u policajtov mal už dosť dlhý zoznam zločinov a priestupkov, vrátane sexuálnych.
Bol brutálny, žiadny mysliteľ. Jeho okolie prekvapilo, keď sa podľa vlastných slov stal jedným z lídrov al-Káidy. "Nikdy nemal veľké myšlienky, ľudia ho poslúchali, lebo sa ho báli," povedal pre New York Times jeho spoluväzeň Chalíd Doma. "Bol extrémista."
Fanatik sa z neho stal v Afganistane, hoci tam nedostal príležitosť poriadne bojovať. Prišiel až v roku 1989, keď sa ruská armáda po výprasku od islamistov poberala domov.
Od 90. rokov bol už profesionálnym džihádistom. Začínal v Jordánsku, kde za terorizmus sedel vo väzení. Dostal doživotie, v roku 1999 ho však prepustili v rámci amnestie. Utiekol do Európy, kde sa pokúsil zostaviť vlastnú teroristickú sieť. Vrátil sa do Afganistanu a po spojeneckom útoku na Taliban sa presunul do Iraku.
Teroristické útoky proti šiitom priblížili krajinu k občianskej vojne. Západ vydesil popravami rukojemníkov.
Doteraz nie je známe, aký bol jeho vzťah k šéfovi al-Káidy Usámovi bin Ládinovi. Podľa niektorých vykonával jeho príkazy, podľa iných ho bin Ládin nikdy za šéfa al-Káidy v Iraku nevymenoval.
JANA SHEMESH
