Najznámejším Henrichom na anglickom tróne je však jeho syn Henrich VIII. Upevnil kráľovskú moc, vyviedol Anglicko z krízy a pripravil ho na hospodárske a politické prvenstvo v Európe. Prispel k tomu aj oddelením krajiny od vplyvu pápeža a vytvorením anglikánskej cirkvi. Henrich VIII. sa narodil 28. júna 1491 - pred 515 rokmi.

Ako si upevniť moc a byť dobrým diplomatom sa mladý panovník naučil od otca. Dvadsať rokov kráčal vlastne v jeho šľapajach - Anglicko pomaly začínalo ekonomicky prosperovať, vojnové rany sa zahojili a Henrich už ani nemusel vyvíjať veľkú politickú námahu na riadenie krajiny.

Všetko sa zmenilo, keď narazil pri svojich milostných avantúrach na mladučkú Annu Boleynovú, peknú dcéru nižšieho šľachtica, ktorá na radu svojich príbuzných odmietla byť jeho milenkou, hoci by to pre dievča ako ona bola veľká česť. Chcela niečo iné - stať sa kráľovnou. Spustila tým nevídaný pohyb v diplomacii a neskôr ovplyvnila celú politiku Anglicka voči Európe.

Pápežský nuncius pápeža varoval, aby nevyhovel žiadosti o rozvod Henrichovho manželstva s Katarínou Španielskou - sestrou španielskeho kráľa - lebo zámienku, že bola pred vstupom do manželstva vdovou, a preto nebola panna, odmietli už Henrichov otec a predchádzajúci pápež. Išlo totiž o bývalé detské manželstvo Henrichovho brata, a Henrich žil medzičasom s Katarínou už mnoho rokov, mal s ňou dcéru Máriu, ktorú dokonca zasnúbil so španielskym infantom. Mužského potomka mu však Katarína nedala a v tom videla Anna Boleynová svoju šancu.

Začala sa diplomatická vojna, počas ktorej padali varovania o skutočnej vojne so Španielskom a hrozba kliatby od pápeža. Henrich však rýchlo pochopil slabosť Európy a silu ostrovnej ríše. Pochopil, že cirkev v Anglicku vlastní veľký majetok a on ho potrebuje.

Nevídane odvážnu politiku v tejto veci zavŕšil odtrhnutím celého Anglicka od vplyvu pápeža. V roku 1533 vyhlásil vznik novej cirkvi a sám sa ustanovil jej hlavou. Odpor v Anglicku umlčal popravami biskupa Fischera a kancelára Thomasa Mora, autora pojednania o ideálnej spoločnosti v diele Utópia. Prvá manželka potom skončila v kláštore aj s dcérou Máriou.

Henrichov sen o mužskom dedičovi sa však nenaplnil ani v druhom manželstve, prežila len ďalšia dcéra Alžbeta. Preto sa pod absurdnou zámienkou o inceste s bratom rozhodol Anny zbaviť, aj keď pre manželstvo s ňou urobil tak veľa. Po tisíc prežitých spoločných dňoch ju poslal pod katovu sekeru.

Ďalšie manželstvo s Janou Seymourovou splnilo jeho túžbu, keď sa im narodil syn Eduard. Jana po pôrode zomrela, a tak sa Henrich ženil ďalej - manželstvo s Annou de Cleve po čase anuloval pre pochybenie právnikov pri príprave manželskej zmluvy, Katarínu Howardovú zas dal popraviť, lebo zostala verná katolíckej cirkvi a Henrich to s pomocou zvedov odhalil.

Posledná manželka Katarína Párrová, pokorná a vyľakaná, žila celý čas v strachu pred popravou, nakoniec však manžela prežila. Zlé jazyky hovorili, že posledné manželstvá boli len formálne, lebo Henrich ako starnúci muž veľmi pribral a mal veľké gastromické potiaže. Jeho uvoľňovanie, aj počas významnych politických a diplomatických aktov, bolo zdrojom nespočetných klebiet. Kráľova strava sa skladala takmer len z mäsa a sladkostí, zalievaných litrami vína. Ako kráľ odmietal jesť stravu "obyčajných ľudí", takmer prestal chodiť a vysadiť na koňa ho mohli len pomocou rebríka, ktorý držali traja sluhovia.

Politické kroky Henricha však naďalej ostali prezieravé, postaral sa o ekonomický rast krajiny podporou podnikania šľachty, hoci jej politické práva veľmi skresal a takmer nerešpektoval parlament. Pochopil význam námornej dopravy a objavov nových území. Vytvorením arcibiskupstva catenburského dovŕšil odtrhnutie od Ríma a upevnil novú cirkev.