Kostol v obci, na ktorý prispievala vdova, čo sa sťažovala na Janíka.
Pred istým časom denník SME písal o sudcoch, ktorí súdili za komunizmu za prejav viery kňazov a sudcami sú aj dnes.
Jedným z prípadov bola kauza františkánskeho kňaza Bystríka Janíka, ktorého Okresný súd v Poprade odsúdil v 80. rokoch na 28 mesiacov nepodmienečne za podvod.
Štefan Harabin, sudca, ktorý vtedy kňaza súdil, odmieta, že by ho odsúdil za prejav viery. Podľa jeho názoru bol Janík odsúdený za podvod ako majetkový delikt, o čom podľa neho nepochybne svedčia aj rozsudky Okresného súdu v Poprade a rozsudok odvolacieho súdu. Na ponuku denníka SME na rozhovor na túto tému nereagoval.
Denník SME zisťoval detaily tohto prípadu, oslovil mnohých svedkov a oboznámil sa s archívnym dokumentmi. Trvalo pomerne dlho, kým sa podarilo podrobným pátraním zhromaždiť dostatok informácií.
Štefan Harabin sa pred týždňom stal ministrom spravodlivosti.
Prípad iniciovala ŠtB
Prípad iniciovala ŠtB, ktorá v spolupráci s políciou dosiahla to, že františkán Bystrík Janík išiel na viac ako dva roky do väzenia.
Celý prípad opierali o výpoveď jedinej, psychicky labilnej ženy. Okrem toho prípad využili aj na celkové monitorovanie Rehole františkánov na Slovensku.
Bystrík Janík už nežije, svetlo do celého prípadu však vnášajú ľudia, ktorí si na jeho odsúdenie pamätajú.
Kňaza podporovala zbožná vdova
Janík bol sirota a chudobný, tajne vysvätený františkánsky kňaz z Liptova. V blízkej obci bývala zbožná bezdetná vdova, ktorej meno nezverejňujeme. Keď sa o Janíkovi dozvedela, rozhodla sa ho podporiť.
Začala mu dobrovoľne dávať peniaze a posielať balíky. Podporovala nielen jeho, ale aj miestny kostol.
Časom sa medzi ňou a Janíkom vytvoril blízky vzťah, až ju poprosil, aby sa stala jeho duchovnou matkou a dala mu materské požehnanie po jeho vysviacke za kňaza. Potom ho hlavne v rokoch 1978 až 1983 finančne aj materiálne dobrovoľne podporovala.
Prerušili kontakty s priateľmi
Po hromadnom zákroku eštebákov na Kvetnú nedeľu v roku 1983 sa františkáni rozhodli prerušiť všetky kontakty s ľuďmi, aby ich nedostali do problémov.
Aj Janík sa so svojou náhradnou matkou prestal stretávať. Tá to psychicky neuniesla.
Celú situáciu sa žena rozhodla riešiť svojsky. Posťažovala sa svojmu príbuznému, ktorý pracoval na ŠtB. Povedala, že Janíkovi dávala peniaze a že ju podviedol, lebo už k nej nechodí.
Eštebáci sa jej tvrdení chytili a celý prípad rozpracovali. Už dávnejšie na Janíka viedli spis Cyril.
ŠtB využila, že vdova je labilná
V správe zo stretnutia, podpísanej 23. januára 1984 náčelníkom ŠtB v Poprade, majorom Nováčkom, eštebáci píšu o prvom kontakte s touto ženou. Jej stav si uvedomujú, píšu, že ide o "psychicky narušenú osobnosť".
Na ich otázku, či dávala Janíkovi nejaké peniaze, povedala, že áno, ale nevie si spomenúť koľko. "Pôsobila dojmom nevyrovnaného človeka, psychicky labilného, ktorý sa snaží udržať doterajší vzťah medzi ňou a Janíkom. Z toho zrejme vyplýva aj strašenie Janíka, že pôjde na bezpečnosť a všetko oznámi," píše sa v správe.
Denník SME má k dispozícii aj ďalšie záznamy ŠtB zo stretnutí s ňou. V auguste už rozprávala aj o jeho stykoch na nelegálnu Rehoľu františkánov a o tom, koľko mu kedy dala peňazí.
Prípad išiel na políciu do Prahy
Potom ju už eštebáci odovzdali policajtom v Poprade, ktorí Janíka obvinili z trestného činu podvodu.
Počas vyšetrovania urobili domové prehliadky u františkánov, zhabali im náboženskú literatúru a viacerých z nich sa pýtali, načo im je náboženská literatúra, prípadne, či vedia, že je Janík členom vtedy zakázanej františkánskej rehole.
Keď sa v Prahe vtedajší kardinál František Tomášek a provinciál - predstavený františkánov dozvedel, že po Janíkovi idú eštebáci, snažil sa hneď celú vec dať do poriadku. Žena mu napísala niekoľko listov, že ju Janík nenavštevuje.
Bolo však už neskoro. Dokumenty eštebákov o nej dostával aj prvý námestník federálneho ministerstva vnútra, ktorý dával súhlas na ďalší postup. V byte, kde sa Janík zdržiaval, bol namontované priestorové odpočúvacie zariadenie.
Súd Janíka najprv oslobodil
Prípad dostal na Okresnom súde v Poprade senát Štefana Harabina.
Žena zrejme vypovedala zmätočne. Peniaze nechcela vrátiť, opakovala, že mu ich dávala dobrovoľne ako matka synovi, že ich od nej nepýtal a chcela, aby sa urovnal ich vzťah.
Janík hovoril, že balíky aj peniaze bral, lebo mu ich sama dávala a keby si ich nevzal, hnevala by sa.
Prokurátor navrhoval nepodmienečný trest, lebo ide o spoločensky nebezpečný trestný čin. Senát Janíka najprv oslobodil.
Prokurátor sa odvolal na krajský súd, kde žena výpoveď zmenila v tom, že Janík od nej peniaze pýtal a doklady a poštové ústrižky o tom vraj na jeho pokyn spálila.
Na druhý raz dostal 28 mesiacov
Krajský súd oslobodzujúci rozsudok zrušil a vrátil prípad na okres. Žena bola znovu vypovedať. Tentoraz povedala, že peniaze Janíkovi dávala aj preto, lebo ju "zhypnotizoval ako Ho Či Min Francúzov vo Vietname". Tvrdila, že kňaz ju len využíval, aby od nej vylákal peniaze.
Harabinov senát Janíka vtedy na návrh prokurátora odsúdil na nepodmienečný trest 28 mesiacov.
Hoci sa Janík odvolal, krajský súd trest potvrdil. Keď žiadal odklad nástupu do väzenia pre svoj zlý zdravotný stav, súd mu to zamietol s tým, že jeho zdravotný stav posúdi väzenský lekár.
Po uzavretí prípadu išiel vyšetrovateľ Závada na Krajskú správu ŠtB v Košiciach informovať, ako sa to skončilo. Eštebáci potom spis uložili do archívu.
Vdova Janíka udala, lebo ju urazil
Žena má aj dnes problémy so zdravím. Trvá na tom, že Janíka musela udať. Ako dôvod však uvádza, že o nej v Slobodnej Európe Janík spolu s Antonom Hlinkom vyhlásili, že je hlúpa: "Vy by ste čo urobili?" Poprela, že ho udala, lebo jej chýbal ako syn. To s tým vraj nič nemá, išlo len o tú Slobodnú Európu.
Keď sme jej ukázali materiály ŠtB, bola prekvapená. Desaťstranovú výpoveď na polícii vraj nikdy nepodpísala, povedala, že to museli sfalšovať.
Hoci tvrdila, že nikdy neudávala celú rehoľu, zo spisu vyplýva, že o nej vypovedala. Hovorila o tom, ako podporovala viacerých farárov, ale nestarala sa o to, kam jej peniaze idú.
To, že kňazov podporovala, vedela aj jej sestra, ktorá býva v susednom dome. Sama im totiž niekedy varievala, robila kuchárku v jedálni.
V celom súdnom spise je len jeden dokument od ŠtB - informácia pre policajtov, kde sa podľa eštebákov Janík zdržiava.
Ukážka práce ŠtB proti kňazom
Miroslav Lehký z Ústavu pamäti národa povedal, že kauza Janík je typický prípad, ako ŠtB využila hocičo, aby potrestala kňaza. "Súdy sa vyhýbali porušeniu základného práva na vierovyznanie napríklad aj tak, že keď u niekoho našli zahraničnú náboženskú literatúru, kvalifikovali to ako trestný čin ohrozenia devízového hospodárstva alebo poškodzovanie záujmov republiky v cudzine."
Prípad františkána Bystríka Janíka nie je ojedinelý. Komunistická ŠtB bežne spolupracovala s políciou, aby dostali pred súd ľudí, ktorých bývalý režim považoval za nebezpečných.
Svoju úlohu v tom zohrali aj súdy. Viacerí sudcovia sa dnes bránia, že postupovali len podľa vtedajších zákonov. Či vedeli o tom, akú úlohu v podobných prípadoch hrala ŠtB, je ťažké dokázať.
Prípad kňaza sa dostal pred senát Štefana Harabina.
